BRATISLAVA (SME - dík) - Vekové obmedzenie prístupnosti filmov uvádzaných do kín a videopožičovní sa vzťahuje aj na rozprávky a tituly pre celú rodinu. Príslušné články jazykového zákona a následne zákona o audiovízii už pred viac ako dvoma rokmi ostro kritizované zo strany distributérov, vymedzili novú hranicu prístupnosti nad 12 rokov pre filmy bez slovenského dabingu. Distributér ho totiž podľa zákona musí zabezpečiť ku všetkým audiovizuálnym dielam pre deti do 12 rokov vrátane českých filmov. Snaha neporušiť zákony viedla spoločnosť Hollywood Classic Entertainment koncom roka 1996 ako prvú k nevšednému kroku. Videokazety s klasickou animovanou tvorbou zo štúdií Walta Disneyho s českým dabingom začala označovať nálepkou upozorňujúcou, že podľa zákona nie sú určené pre deti do 12 rokov. Zákonom "vynútená" paradoxná situácia trvá dodnes. Veková hranica pre filmy v kinách, ktorú je distributér povinný vyznačiť na tzv. distribučnom liste a prevádzkovateľ kín na plagáte, uplatňuje rozdelenie na tri kategórie - odporúčaná prístupnosť nad 12, neprístupnosť do 15 a neprístupnosť do 18 rokov. Údaj MP 12 bol zavedený len v súvislosti s jazykovým zákonom a má odporúčací charakter. Kategórie MN 15 a MN 18 už tituly triedia podľa stupňa erotického a brutálneho obsahu. "Hranica 12 rokov sa v kinách nekontroluje, keďže je iba odporúčaním. Zodpovednosť za detského diváka zostáva na rodičoch. V prípade kategórií neprístupnosti by mal byť prvý filter už pri predaji vstupeniek a kontrola je v kompetencii uvádzačiek. Ak má divák zjavne menej rokov, do sály ho nevpustia. Nie sú však vynimočné situácie, keď sa s nimi aj s pokladníčkami hádajú rodičia," uviedol pre SME Ernest Huska, manažér firmy Bioscop, ktorá prevádzkuje deväť bratislavských kín.