h celkov, neúmerná finančná náročnosť hmotného zabezpečenia nových orgánov verejnej správy a nevytvorenie samosprávy vyšších územných celkov. "Pri postupných rokovaniach predstaviteľov vlády SR v jednotlivých budúcich krajoch sa prijímali návrhy na zriadenie aj extrémne malých okresov, a to aj napriek tomu, že odborníci z MV SR upozornili na neracionálnosť zriadenia okresov s počtom obyvateľov pod 30 tisíc obyvateľov. Bolo zriadených deväť okresov, ktoré nespĺňajú uvedený minimálny počet obyvateľov," uvádza sa v knihe. Odborníci ministerstva vnútra ďalej tvrdia: "Najzávažnejším nedostatkom, ktorý sa prejavil v procese prípravy a najmä realizácie nového územného a správneho usporiadania a novej organizácie miestnej štátnej správy, bolo podhodnotenie ich ekonomických nárokov a dopadu na štátny rozpočet." Finančné nároky na realizáciu reformy boli pôvodne vyčíslené na 16 miliárd Sk. Po odstránení neodôvodnených nárokov sa tento odhad pohyboval od 11 do 12 miliárd, pričom pre roky 1996 a 1997 boli na tento projekt vyčlenené v rozpočte 4 miliardy, avšak v roku 1998 už žiadne prostriedky v štátnej kase na tento účel pripravené neboli. O zlej koncepcii reformy verejnej správy a neefektívnosti jej pôsobenia svedčí aj fakt, že zo 79 okresov je iba 55 plnohodnotných, pretože v ostatných nemajú svoje štruktúry súdy, úrady vyšetrovania či prokuratúra. Napriek tomu však nároky na nákupy budov a pozemkov, respektíve rekonštrukcie starých a výstavba nových budov pre potreby novovznikajúcich okresných a krajských úradov pohltili obrovské finančné prostriedky. Pôvodné finančné nároky boli na tento účel vyčíslené v objeme 1,5 miliardy, pričom v priebehu realizácie reformy bola táto suma prekročená. Pôvodný nárok na kúpu budov a pozemkov bol vyčíslený na 182,7 milióna, avšak skutočné výdavky sú o 50 miliónov vyššie. "Značné zaťaženie štátneho rozpočtu predstavovali rekonštrukcie stavieb pre krajské a okresné úrady. Na rekonštrukciu bolo pôvodne určených 134 stavieb v celkovej sume 799,4 milióna. Napriek tomu, že prevažná časť rekonštrukčných prác bola ukončená v roku 1996 a 1997, v 20 prípadoch pokračujú rekonštrukcie aj v roku 1999. Na ich ukončenie sa požaduje ešte asi 180 miliónov korún. Najnáročnejšia je rekonštrukcia budovy pre OÚ v Revúcej, kde je na budovu odkúpenú za 26,4 milióna potrebné vynaložiť ďalších 65 miliónov," uvádza sa v čiernej knihe. Ďalšie alarmujúce čísla predstavuje suma zadlženia krajských a okresných úradov. V roku 1996 ich dlh predstavoval 291,1 mil. Sk, v roku 1997 635,1 mil. Sk a k 31. 12. 1998 sa ich dlh vyšplhal na 1,148 mld Sk.
Realizácia projektu tzv. nového územnosprávneho členenia Slovenska nepriniesla sľubovanú decentralizáciu riadenia štátu a priblíženie sa úradov k občanovi. Jedným z dôvodov, prečo k tomu nedošlo, bolo aj nesplnenie sľubu bývalej vlády o vytvorení samosprávy vyšších územných celkov a o prenesení kompetencií štátu na obce. (pt)
