Dňa 19. 2. sa legenda českej kinematografie, režisér František Vláčil dožíva 75 rokov. Bratislavský Filmový klub Nostalgia uvádza pri tejto príležitosti v rámci prehliadky českého filmu Febiofest ‘99 profil tohto výnimočného tvorcu nadčasových filmových diel, nových intelektuálnych a výrazových kvalít patriacich k základnému fondu českej kinematografie.
František Vláčil, ktorý už v mladosti prejavoval výtvarné nadanie, sa k filmu dostal po štúdiu estetiky a dejín umenia na brnianskej filozofickej fakulte, keď začal spolupracovať so skupinou kresleného a bábkového filmu v Brne, kde prešiel všetkými funkciami výrobného štábu a dokonale sa oboznámil s technikou trikového filmu. Neskôr pôsobil ako režisér v Štúdiu populárno-vedeckých a náučných filmov v Brne a v rokoch 1952-58 v Československom armádnom filme v Prahe. Koncom 50. rokov prešiel pracovať do Filmového štúdia Barrandov, kde sa presadil hneď svojím dlhometrážnym hraným debutom zo súčasnosti - lyrickou filmovou básňou Holubice (1960), ktorá bola pre svoje poetické a výtvarné hodnoty ocenená na mnohých svetových festivaloch. V ďalšom období sa usiloval vystihnúť kľúčové momenty formovania českého národného charakteru. K historickej tematike sa prvýkrát dostal filmom Ďáblova past (1961) - dramatickým príbehom stretnutia fanatického kňaza a múdreho mlynára z prvej polovice 18. storočia, nakrúteným podľa románu Alfreda Technika Mlýn na ponorné řece. Vláčilovo výtvarné nadanie, umocnené znalosťou dejín umenia a dejín vôbec, výrazne poznamenalo obrazovú formu a filozofiu jeho vrcholných filmových diel zo 60. rokov, ktorými sa stali snímky Markéta Lazarová, Ůdolí včel a Adelheid, tvoriace vo Vláčilovej filmografii akúsi voľnú "historickú trilógiu".
Len práca na scenári Vláčilovho životného diela, filmu Markéta Lazarová (1967) trvala režisérovi tri roky - a ďalšie tri sa film nakrúcal. Monumentálna obrazová báseň, považovaná za jeden z najlepších českých filmov všetkých čias, je kongeniálnou interpretáciou baladického románu Vladislava Vančuru, ktorý rozpráva o lúpežných rytieroch, stredovekom násilí a krutosti, krvavých pomstách, vášňach a viere, ale najmä o láske, o hlbokom citovom vzťahu, kvôli ktorému sa hrdinka filmu Markéta zriekne svojej lásky k Bohu, ktorému bola zasľúbená. Príbeh je zasadený do krutej reality 13. storočia, keď nastupujúce kresťanstvo vyzdvihlo nevyhnutnosť lásky k blížnemu, ale zároveň postavilo hranicu viery pohanskému obdivu k bezhraničnosti prírody. V podobnom duchu Vláčil vytvoril aj svoj nasledujúci majstrovský film Ůdolí včel (1967) - baladicky emotívnu výpoveď o láske, smrti a hľadaní životnej cesty, ktorá je krutým podobenstvom o vzbure jedinca proti sile dogmatizmu viery spojeného s mocou. Poetický príbeh z 13. storočia na postavách dvoch stredovekých rádových rytierov zobrazuje spor túžby po slobodnom a zmyslovo naplnenom živote s vypätým náboženským fanatizmom. Za svoj najobľúbenejší film však samotný režisér považuje Adelheid (1969) - tragický príbeh lásky odohrávajúci sa v severomoravskom pohraničí krátko po skončení druhej svetovej vojny. Vojnou unavený, apatický, chorý a osamelý Viktor - príslušník zahraničného odboja - sem prichádza prevziať správu majetku bývalého nacistického továrnika Heidenmanna, ktorý je odsúdený na smrť. Hľadajúc pokoj a ilúziu domova, upína sa na Heidenmannovu hrdú a vzdorovitú dcéru Adelheid, slúžiacu mu na zámku, ktorý bol kedysi jej domovom. Aj keď medzi oboma mladými ľuďmi stojí jazyková, kultúrna a politická bariéra - Viktor v Adelheid nevidí Nemku, ale blízkeho človeka.
František Vláčil je právom označovaný ako "básnik českého filmu". Jeho filmy sú nielen hlbokomyseľné, ale aj poetické. Film pre Vláčila predstavuje rozprávanie obrazom - vyberá si látky, ktoré majú v sebe vizualitu už vo svojom zárodočnom štádiu. Jeho básnický obrazový rukopis je však iba sprostredkovateľom ďalšieho rozprávania - rýdzo racionálneho, filozofujúceho nad naliehavými všeobecnými otázkami bytia človeka novovekej epochy.
Spomenutú voľnú "historickú trilógiu" Františka Vláčila budú mať diváci možnosť vidieť v rámci režisérovho profilu počas Febiofestu ‘99 vo FK Nostalgia - a to Ůdolí včel dňa 17. 2. o 18.30 hod, Markétu Lazarovú dňa 19. 2. o 17.30 hod a Adelheid dňa 20. 2. o 18.30 hod. PETER GAVALIER
(Autor je dramaturgom FK Nostalgia)
