ov v Grécku sa znížil o 38 %, vo Švédsku o 34 %, Francúzsku o 23 % a Nórsku o 19 %. Naopak, v Írsku vzrástol počet nesolventných podnikov o 19 %. Informovala o tom rakúska tlačová agentúra APA.
Zásadne odlišná situácia je v krajinách strednej a východnej Európy, kde sa počet bankrotov spoločností zvýšil o 58 % a dosiahol 7486. Pokles počtu platobne neschopných podnikov sa najviac znížil v Bulharsku (-74 %) a Slovinsku (-7 %). Naopak, drastický rast zaznamenalo Rumunsko (+265 %) s počtom 587 prípadov a Slovensko (+129 %) s počtom 755 bankrotov. Výraznejší nárast počtu nesolventných podnikov zaznamenalo aj Česko (+63 % na 2025) a Maďarsko (+60 % na 7297).
Z ázijských štátov je s nárastom o 30 % na 22 800 prípadov na čele Japonsko. V USA sa počet bankrotov ku koncu septembra znížil o 13 %. Podľa Združenia na ochranu veriteľov sa tak doteraz podarilo odolávať vplyvom ázijskej a latinskoamerickej krízy. Významný pokles počtu platobne insolventných podnikov dosiahla Kanada, keď sa ich počet v minulom roku znížil o 22 % na 10 850. Vzhľadom na najnovšiu finančnú krízu v Brazílii je podľa Združenia na ochranu veriteľov aj napriek masívnej pomoci Medzinárodného menového fondu veľmi ťažké stanoviť prognózu na najbližšie obdobie.
