Prvý z dvoch krokov smerujúcich k vytúženému postupu na svetový šampionát, kde Slovensko už štyri roky neštartovalo, majú zverenkyne Tomáša Kuťku už za sebou. Po nečakane jednoznačnom víťazstve na turnaji v Chebe optimisti očakávali, že po súbojoch s Juhosláviou by sme mohli mať aj štyri body, súčasné dva sú rovnako víťazstvom. V porovnaní oboch vzájomných zápasov sú Slovenky o dva góly v pluse (v Belehrade 20:24, v Šuranoch 29:23) a de facto odstavili Juhoslovanky, ktoré Kuťka pred kvalifikáciou označoval za favoritky 4. kvalifikačnej skupiny, na druhú koľaj. Samozrejme, za predpokladu, že vo vzájomných súbojoch s Českom (stretneme sa s ním vo februári, Juhoslávia v marci) získame viac bodov ako súper alebo rovnaký počet. V takom prípade by nám hralo do karát lepšie skóre zo vzájomných zápasov. Najdôležitejším momentom je však skutočnosť, že pod vedením Tomáša Kuťku máme vývoj kvalifikácie vo vlastných rukách. A to sa v posledných rokoch o slovenskom výbere povedať nedalo. Kuťka, ktorý prišiel do kresla ženského kormidelníka z nemeckého Mainzlaru, kde trénoval tamojší ligový oddiel, nie je zapletený do žiadnych žabomyších vojen slovenských klubov a možno i preto ani jedna z povolaných jeho pozvánku do národného kádra neodmietla. V bráne sa chytila gólmanka maďarského Dunaferru Mariana Gubovová, svoje odviedla hráčka švajčiarskeho St. Gallenu Monika Pozorová a výborne celý kolektív dirigovala 37-ročná Júlia Kolečániová. A v Šuranoch žiarila i Ingrid Hrčková. Je potešiteľné, že ani herný výpadok v Belehrade, kde sme neboli o 4 góly horší, tím nezlomil a v odvete dokázal otočiť chod dejín. Nepopierajme, cez Juhosláviu sme sa prehrýzli i preto, že jej tri najväčšie opory, najmä Bojana Radulovičová, odmietli reprezentovať a tréner ich musel nahradiť mladšími, potrebné šesťgólové víťazstvo v odvete je však najmä dielom celého kolektívu. Kvalitatívny rozdiel je dnes i v tom, že nenominovanie do základného kádra neznačí tak ako v posledných rokoch radikálny koniec uvažovania o reprezentácii. "Ten, kto nehrá, nie je odutý, ale fandí ostatným," poodkryl pokrievku atmosféry v kádri T. Kuťka. V takom prostredí vyzerajú víťazné ambície Sloveniek naozaj reálne, už len pretaviť ich vo februári v sladkú skutočnosť. Absencie medzi elitou už bolo dosť. RASTISLAV HRÍBIK