"Otec Guráž sa vydal na cestu," napísal taliansky denník La Repubblica na margo už 85. zahraničnej cesty Jána Pavla II. do Mexika. Starý ubolený muž, ktorému spôsobuje nekonečnú bolesť každý pohyb a mexický riedky vzduch plný smogu mu nedá dobre dýchať, si v piatok pri vystupovaní z lietadla možno spomenul, že práve tu - na pôde Mexika - začal pred dvadsiatimi rokmi svoje nekonečné putovanie, a možno práve to mu dodáva ďalšiu silu.
Papa Wojtyla, ako ho volajú v jeho druhej vlasti - v Taliansku - sa z dvojtisícovej výšky hlavného mesta Mexika snaží prehovoriť k obom častiam Ameriky, k bohatému severu i chudobnému juhu. V jeho posolstve nemožno nepostrehnúť dôraz na sociálne otázky. Poľský pápež, ktorý na vlastnej koži prežil dôsledky jedného z pokusov o násilné spoločenské reformy, má však rozhodne bližšie ku Gándhímu ako k Maovi. Keď sa ktosi z novinárov, ktorí spolu s ním leteli do Mexika, dotkol otázky zapatistických povstalcov z kmeňa Chiapas, na jeho tvári sa objavila vážnosť. "V Chiapas sa ktosi pokúša nahradiť teológiu oslobodenia akousi teológiou práv pôvodných obyvateľov, ktorá je však len ďalšou obdobou marxizmu," hovorí na margo predchádzajúcich pokusov latinskoamerických revolucionárov, ktorí sa kedysi pokúsili vtiahnuť do svojho zápasu aj cirkev. Spôsobilo to napokon viac škôd ako úžitku, aj keď Wojtyla sám si uvedomuje, že aj v ostrieľaných misionároch musí vzkypieť krv, keď sa dívajú na všetku tú biedu, ktorú ponúka tretí svet.
Možno sa mnohí pýtajú, či Wojtylove časté cesty postupne ľuďom nezovšedneli. Či sa jeho základné posolstvo, ktoré hlása všade tam, kam príde, už dvadsať rokov, časom nezriedilo úmerne počtu jeho verejných vystúpení: medzinárodný poriadok, ktorý by bol založený na "ľudskosti, spravodlivosti, nenásilí a pokoji". Starý pútnik s pápežskou palicou je však neúnavný. Akoby tušil, že jeho poslaním je spotrebovať postupne všetky svoje sily na zvesť, ktorú hlása, zhorieť postupne do tla ako sviečka. Svojou víziou o spravodlivejšom svete chce zapáliť aj iných a vie, že na to už nemá veľa času, ale najmä síl. "Som veľmi ustarostená pre Vašu Svätosť," vyprevádzala ho vraj na cestu do Mexika sestra Eufrózia, ktorá sa stará o jeho domácnosť vo Vatikáne. "Aj ja som veľmi ustarostený o moju svätosť," odpovedal vraj so šibalským úsmevom staručký pápež. Už dnes však možno myslí na to, čo povie v lete rodákom, keď bude v Poľsku, či sa mu napokon ešte v tomto roku podarí návštevou Rumunska spraviť historický "prelom" do sveta pravoslávia, ako ho privítajú pútnici v španielskom Santiago de Compostella, alebo na rodisko praotca Abraháma v biblickom meste Ur, kam vedie cesta cez Saddámov Bagdad. Ľudia, ktorí neustále putujú za svojou víziou, nemajú čas na to, aby mysleli na únavu a smrť. JURAJ KITTLER
