BRATISLAVA – „Dotácie sú lepší biznis ako drogy,“ tvrdí poľnohospodár, ktorý má so štátnou podporou skúsenosti. Dobrým biznisom je prenajať si od Slovenského pozemkového fondu pôdu a dostávať na ňu dotácie. Čím je pôda horšia, tým sú väčšie.
To, či sa na nej aj robí, kontrolujú ľudia z ministerstva pôdohospodárstva.
Oficiálne miesta tvrdia, že dotácie sa nezneužívajú. Právnik Ján Vovčik má však iné skúsenosti. Tento menšinový akcionár spoločnosti Agrifop, ktorá sídli v dedinke Stakčín neďaleko Sniny, hovorí, že spoločnosť dostáva dotácie neoprávnene.
Firma má prenajatých asi 8,5-tisíca hektárov pôdy. Minimálne polovica sú pasienky a Vovčik tvrdí, že na polovici z nich sa nehospodári. Dotácie na ne teda spoločnosť roky čerpá neoprávnene: „Robí to vyše 20 miliónov korún.“
Podal niekoľko trestných oznámení, podnietil niekoľko kontrol, ale zatiaľ ho výsledky neuspokojili. Ako právnik je presvedčený, že poskytol dostatok presvedčivých dôkazov, aby došlo k náprave: „Na niektorých pozemkoch, ktoré sú vedené ako pasienky, rastie dvadsaťročný les. Kontroly regionálneho odboru ministerstva pôdohospodárstva išli dostratena.“
Malou výhrou vraj bolo len to, že v roku 1997 ministerstvo firme skrátilo dotácie o 600-tisíc. Dôvod: neobrábanie pôdy. V ďalších rokoch vraj na túto pôdu komisia opäť pridelila peniaze bez problémov.
Oficiálnym miestam, ktoré tvrdia, že k zneužívaniu dotácií nedochádza, dáva za pravdu aj polícia. Vyšetrovateľ, ktorý sa prípadom možného zneužívania dotácií vo firme Agrifop Stakčín zaoberal rok, ho nakoniec ukončil s tým, že nenašiel nič, čo by bolo trestným činom.
Na dotácie ide ročne 10 miliárd a ministerstvo pôdohospodárstva, na čele ktorého je Pavel Koncoš, donedávna odmietalo zverejniť, kto, v akej výške a načo ich dostáva.
