PRAHA (TASR) - Vonkajší prejav širokej protimečiarovskej koalície zatiaľ zožína aplauz a pochvalné recenzie zahraničných pozorovateľov i politických komentátorov. No pod povrchom viditeľnej zmeny a slovných deklarácií sa kopia otázniky, ktoré nový kurz vlády spochybňujú. Zdá sa totiž, že pooktóbrová elita nemá jasno v tom, ako riešiť nevyhnutný dôsledok prozápadnej politiky: štandardizáciu vzťahov s Ruskou federáciou. Bývalá garnitúra vybudovala tieto vzťahy na doslova strategickej úrovni a hlavne z hľadiska bezpečnostnej integrácie je absolútne nemysliteľné, aby zostali v dnešnej podobe, napísali Lidové noviny. Ide predovšetkým o neprehľadný systém asi 70 medzištátnych a medzirezortných zmlúv. O ich osude sa vedie v súčasnej koalícii veľmi vážny spor. Principiálne riešenie presadzuje iba SDK. Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Ján Figeľ za SDK presadzuje revíziu týchto zmlúv, ale jeho kolega, druhý štátny tajomník MZV Jaroslav Chlebo z SDĽ hovorí presný opak - odmieta prehodnocovať tieto zmluvy. Varovné pritom je, že skôr ako ideologická predpojatosť ľavice stoja v pozadí konkrétne tlaky záujmových skupín, ktoré z ruskej politiky bývalej koalície profitovali. Podľa Lidových novín tomu nasvedčuje aj kauza možného zakúpenia raketového kompletu S-300. Ďalší dôvod na precitnutie poskytol minister hospodárstva Ľudovít Černák, ktorý podpísal zmluvy o dodávkach ruskej ropy do roku 2014. Diverzifikácia energetických zdrojov je pritom v ekonomických programoch hádam všetkých strán vládnej koalície. Slovenská vládna koalícia síce demonštruje sympatickú prozápadnú víziu, zatiaľ ju však nedokladá zrozumiteľnou politikou. Evidentné je, že do sporu sa dostávajú politické imperatívy so skupinovými ekonomickými záujmami.