Najvyššie akcie na trhu už dlhodobo majú overené istoty - impresionisti, modernisti - na Slovensku zasa slovenská medzivojnová moderna. Známych osobností, ktoré majú vzťah k umeniu a investujú doň, sme sa spýtali, čo ich k tejto záľube vedie.
PAVOL HASPRA, režisér: "Hoci som si svoj prvý obrázok - Bazovského gvaš - kúpil už ako chudobný študent štipendista, neviem, či som ten pravý, ktorý vás dokáže presvedčiť, že nie je len praktické a výhodné občas zasadnúť na stoličku v aukčnej sieni, či navštíviť predajné výstavy, ale že z takejto príležitostnej kúpy výtvarného pokladu vyplýva niekoľko nevšedných zážitkov a dobrodružstiev. Nemám výnimočné kapitálové podmienky, nemôžem byť fanatik zberateľ, ale podnikám všetko, aby som si aspoň päť ráz do roka zavesil na stenu nový obrázok. Nemusí to byť hneď veľkorozmerný olej ani ťažký bronzový Ikarus, stačí aj pomenšia grafika alebo ženské torzo z epoxidu. Slovom - radšej dva obrázky na stene ako desať frakov v skrini, radšej soška vo vitríne ako vkladná knižka v sejfe. A, prisahám, som celkom spokojný - neprerobil som: farby neblednú, skôr naopak - naberajú na cene, starnú ako víno - sú každým dňom sugestívnejšie, príťažlivejšie. Niekoľko ráz za deň sa nimi opíjam, nezunovali sa mi, chvalobahu, utrafil som sa pri kúpe… Veľavravnej lásky, vernejšej ako tie živé, tajomnejšej… Skúste!"
JOZEF MAJSKÝ, prezident Sipox Holding: "V mojom prípade sa to nedá charakterizovať ako velikánske investície… Mám rád krásne veci. A umenie a obrazy sú krásne. Takže to robím z dôvodov estetických. Ďalší dôvod je podpora mladých umelcov - aby národ nezaspal. No a v neposlednom rade je to cenná a návratná investícia, lebo obrazy, ktoré kupujem, vždy môžem predať. Ale z obrazov, ktoré som doteraz kúpil, som ešte žiaden nepredal. Mám aspoň po jednom obraze od vari 99 percent slovenských umelcov aj československých ešte z čias spoločného štátu - od Muchu cez Benku, Fullu, Alexyho, Bazovského, Želibského, Medveckú, Hálu a ďalších. Som rád, ak sa aj moje deti orientujú na slovenských umelcov. Bez tradícií sa totiž nedá žiť."
ADOLF BORN, český výtvarník: "K mojim najväčším zberateľským vášňam patria helmy a čiapky, ktoré v mnohých prípadoch pochádzajú aj z exotických - najmä ázijských krajín. V tomto prípade však nejde o veľké investície, pretože majú prevažne darčekový charakter. O mne je známe, že mojou poslednou hlavou štátu bol cisár František Jozef I., ktorého portréty zbieram od olejomalieb až po znázornenia na hrnčekoch. Azda najcennejší je originálny obraz cisára z roku 1847 od neznámeho autora… Môj konzervativizmus však asi nie je náhodný. Pozrite sa, za čo sa platí na veľkých aukciách: za overené hodnoty. Pre ľudí žijúcich vo svete rozkolísaných hodnôt sú to však istoty. Samozrejme, že pri miliónových sumách niekedy ide o poriadny biznis, ale ukážte mi, prosím vás, ‘normálneho‘ človeka, ktorý si kúpi súčasné umenie. Však tomu nikto nerozumie!"
NIKI LAUDA, trojnásobný šampión F 1: "Veľa som investoval a stále investujem do mojej spoločnosti Lauda Air, ale priznám sa, čosi mi zostáva aj na výtvarné umenie. Keďže som Rakúšan, obdivujem dielo svojich krajanov - Schieleho, Klimta a Kokoschku, ktorých mám aj doma. Keď raz, nebodaj, skrachujem a moje lietadlá budem musieť predať, viem, že mám doma istotu a krásu…" (pet, ru)
