Skutočnosť, že Slovensko dlhodobo nemá prezidenta, nie je náhoda ani zlá ústava, ale dôsledok politiky bývalej vládnej koalície a mocenských záujmov HZDS. Všetko záležalo na vládnom hnutí, ktoré malo 61 poslaneckých hlasov a bez ich vôle nemohol byť prijatý žiadny ústavný zákon ani zvolený prezident republiky. HZDS si bolo vedomé, že po uplynutí mandátu bývalého prezidenta prejdú právomoci na jeho popredných funkcionárov, čo aj majstrovsky využili.

Spomeňme si na bleskovú amnestiu, odvolanie 28 veľvyslancov a dosadenie svojich oddaných prominentov na diplomatické posty, odvolanie a menovanie náčelníka generálneho štábu alebo na najneskorší možný deň zvolať ustanovujúcu schôdzu nového parlamentu. Každý takýto krok bol vopred premyslený a mal svoj význam pre vládnu moc. Na využitie prezidentských právomocí sa pripravovali už dávno, čoho dôkazom bolo inštalovanie časomiery oproti prezidentskému palácu. Nebolo to nič iné ako primitívnosť politického myslenia a konania predstaviteľov HZDS. Stačí pripomenúť arogantné vyjadrenie O. Keltošovej, že "poveternostné vplyvy v Bratislave sú nevyspytateľné". Je to dôkaz zmätenosti a ďalšej (ne)kultúrnej ministerskej hlúposti storočia. Až do parlamentných volieb 1998 nebolo možné zvoliť hlavu štátu, ak kandidát nebol členom alebo nespĺňal podmienku vernosti hnutiu, čo potvrdili niekoľkokrát opakované voľby, ktoré HZDS väčšinou ignorovalo. Vtedy nikto nevedel, ako dopadnú voľby, preto opozičné strany nemali inú možnosť, ako presadzovať voľbu hlavy štátu priamo občanmi.

Dnes je situácia o 180 stupňov iná. Podstatné a prvoradé je čo najskôr mať riadne zvoleného prezidenta republiky. Nie je rozhodujúci spôsob voľby, či priamo občanmi, alebo v parlamente. Najoptimálnejší variant sa javí voliť hlavu štátu ústavne a demokraticky v parlamente, na skrátené alebo plné obdobie s podmienkou, že toho ďalšieho prezidenta už zvolia priamo občania, na čo treba do istého času pripraviť a schváliť ústavný zákon. Takto by strany, ktoré mali vo volebných programoch priamu voľbu prezidenta republiky, splnili svoj záväzok na viac ako 100 percent. Občania aj zahraničie by toto riešenie spontánne privítali. Dnes už nie je prioritné ako voliť, ale čo najrýchlejšie zvoliť prezidenta ústavnou väčšinou. Na čiastočnú rehablitáciu by boli vítané aj hlasy HZDS a SNS, hoci ich sláva a moc sú už minulosťou. Ak sa nepridajú, nič sa nestane a ako sa hovorí: psi štekajú, karavána ide ďalej. Súčasnosť si vyžaduje novú politiku a činy, nie demagógiu na zavádzanie občanov. Dosť bolo politických škandálov a nesplnených sľubov. Ing. JÁN HRUŠKA,

Martin