Bývalý vodca mohutných pouličných protestov z jesene 1996 a jari 1997 proti režimu vtedajšieho srbského, dnes juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča sa v pondelok stal podpredsedom juhoslovanskej vlády pre medzinárodné vzťahy. Vuk Draškovič (51) tvoril spolu s Vesnou Pešičovou a Zoranom Djindjičom trojicu opozičných vodcov, ktorí ponúkali Západu alternatívu voči režimu, ich spojenectvo však nakoniec rozbili vnútorné spory v opozičnom politickom bloku Zajedno.
Draškovič vstúpil do politiky so silne nacionalistickými postojmi, ktoré však časom zmiernil a zmenil na propagovanie národnostnej tolerancie. Už v roku 1991 vyzýval Miloševiča, aby podpísal návrh dohody o globálnom urovnaní juhoslovanskej krízy, ktorý predložili experti vtedajšieho Európskeho spoločenstva (dnes Európskej únie). Charizmatický a emotívny Draškovič mnoho ráz vyzval Miloševiča na odstúpenie a obvinil ho zo všetkých možných zločinov. V čase protestov v Belehrade vyzýval juhoslovanskú armádu, aby zasiahla do krízy. Sám seba charakterizuje ako "nacionalistu európskeho profilu, ktorý sa opiera o demokraciu a toleranciu". Jeho slabinou je zjavné chvíľkové podliehanie emóciám, ktoré sa nezriedka odráža v neuvážených výrokoch.
Bývalý komunista pracoval po štúdiu práv ako redaktor štátnej tlačovej agentúry Tanjug, okrem iného v Afrike. "Preslávil" sa tým, že ako jediný novinár poslal do sveta falošnú správu o začatí vojny medzi Mozambikom a Rodéziou. Potom editoval rôzne stranícke a odborárske noviny a písal romány. Trilógia Nôž, Modlitba I a Modlitba II a kniha Ruský konzul sa zaoberajú nacionalistickými vášňami, genocídou a nenávisťou. Drastickými popismi brutalít páchaných na Srboch si ako autor vyslúžil nálepku podnecovača srbského nacionalizmu.
V roku 1990 založil Draškovič Srbské hnutie obnovy (SPO) a dva razy neúspešne kandidoval na funkciu srbského prezidenta. Po rozpade bloku Zajedno mu predpovedali politickú smrť, Draškovič sa však rozhodol, na rozdiel od svojich bývalých spojencov, po vlaňajších voľbách nebojkotovať srbský parlament. Vládna funkcia svedčí o jeho ambíciách, navonok proklamovaných slovami o potrebe reformy režimu "znútra", a nie útokom na jeho podstatu. Vo veci Kosova je Draškovič rovnako zapáleným nacionalistom ako oficiálni srbskí predstavitelia. "Ak by Miloševič zradil, pôjdem na čele miliónov Srbov oslobodiť Kosovo," tvrdil Draškovič podľa vyjadrenia vyslanca OSN pre ľudské práva v bývalej Juhoslávii Jiřího Dienstbiera. (ČTK, bj)
