ia miezd o 35 percent a odstúpenia od uzatvorenia dvoch baní v tunajšom revíri. Baníci na čele so svojím vodcom Mironom Cozmom sa rozhodli, že budú ignorovať úrady, ktoré im zakázali presun k Bukurešti, i policajné zátarasy, ktoré boli vztýčené okolo Petrošani. Asi 5000 policajtov a príslušníkov špeciálnych jednotiek, ktorí sú vyzbrojení obuškami, štítmi a granátmi so slzotvorným plynom, je sústredených v kaňonoch rieky Jiul, aby zastavili postup baníkov. Železničná doprava v údolí rieky Jiul je zastavená. Na cestách spojujúcich Petrošani s Tirgu Jiu na juhu a s Hategom na severozápade boli vztýčené zátarasy z kamenia a z betónových blokov. "Úrady môžu vztyčovať zátarasy, ale nemôžu nám vziať nohy. Keď to nepôjde inak, pôjdeme do Bukurešti pešo," vyhlásil Cozma krátko pred odchodom baníkov.

Rumunskí baníci protestujú proti vládou plánovanému uzatvoreniu nerentabilných baní a žiadajú zmenu rozhodnutia alebo odškodnenie vo výške 10 000 dolárov, čo je takmer stonásobok dnešnej priemernej mzdy v krajine, ktorá predstavuje 120 dolárov. Súčasne žiadajú aj zvýšenie svojich priemerných platov z doterajších 230 na 340 dolárov. Baníci v údolí rieky Jiul po zmene režimu v roku 1989 "navštívili" Bukurešť už dvakrát. V júni 1990 pomohli postkomunistickému prezidentovi Ionovi Iliescovi brutálne sa vyrovnať s opozíciou, zatiaľ čo v septembri 1991dosiahli odstránenie Iliescovho konkurenta, predsedu vtedajšej vlády Petre Romana z funkcie. Zatiaľ čo pri prvej invázii baníkov do rumunskej metropoly prišlo o život šesť ľudí, druhá "návšteva" bola ešte tragickejšia a vyžiadala si deväť ľudských životov. V obidvoch prípadoch vyhorelo tiež niekoľko štátnych budov, vrátane štátnej televízie a sídla vlády, a vznikli obrovské materiálne škody.