BRATISLAVA (SME - bd) - V závere januára 29. a 30. 1. o 19.00 h na Novej scéne, 1. a 2. februára v DK Ružinov a 12. 2. v DK Dúbravka o 18.00 h si bude môcť bratislavské publikum pozrieť pôvodný slovenský muzikál Verklikár, ktorý pripravilo šalianske divadlo Šok. Libreto a texty piesní napísal v spolupráci s ďalšími členmi divadla Robo Kočík, hudbu Valo Kozaňák (komponuje aj pre ostatné tituly divadla, pretože hudba zohráva v inscenáciách Šoku významné miesto) a réžie s dramaturgiou sa ujal Roman Budai. Podľa jeho slov od prvotného nápadu po konečnú realizáciu vraj uplynulo viac ako dva a pol roka. Hoci divadelníci mali so spevom skúsenosti, muzikál si vyžadoval oveľa profesionálnejší prístup, takže len piesne sa študovali asi rok a pol. Choreografie pripravila Denisa Kanasová, tanečníci sa vyberali konkurzom. Divadlo tiež muselo zakúpiť zodpovedajúcu zvukovú aparatúru, mikroporty. Inšpiráciou, aby sa pokúsili naštudovať zároveň komerčné a umelecky kvalitné dielo, im bola česká muzikálová scéna (sú vraj nadšencami najmä Draculu). Vo Verklikárovi by sa vraj obe tieto požiadavky mali zlúčiť, navyše je tu zachovaná aj typická poetika Šoku. Divadla, ktoré vzniklo v roku 1992 najprv ako ochotnícky súbor, o štyri roky sa pretransformovalo na súkromnú scénu, ktorá dnes združuje okolo šesťdesiat mladých ľudí. V roku 1997 vznikla tiež umelecká agentúra Šok, ktorá je zastrešovateľom divadla a hlavným producentom inscenácií, finančne zabezpečujúca jednotlivé projekty. Momentálne sa venuje najmä Verklikárovi, ktorý od premiéry 4. septembra je dominantou repertoáru. Od prvého uvedenia na domovskom javisku dielo absolvovalo niekoľko zájazdov po slovenských mestách, v Bratislave sa teraz predstaví prvý raz.
Hudba je vraj rockovo-popová, príbeh (aspoň prvá časť) sa odohráva na pozadí pouličnej bandy tyranizujúcej ľudí. Hlavným hrdinom je Bob, obyčajný chlapec, ktorý sa túži stať spevákom. Nechýba láska, pokušenie, pomsta, smrť. Sú tu aj mystické postavy Osud a Náhoda - deti Verklikára. Ten je akýmsi personifikovaním duchovna, ktoré vládne nad osudmi smrteľníkov. R. Budai: "Verklikára hrajú mladí ľudia o mladých ľuďoch. Nechceme príbehom mentorovať, čosi zakazovať. Skôr ukázať, kam môžu niektoré cesty mladého človeka doviesť." A prečo Verklikár? "Tie rodičovské rady deťom sa často opakujú ako verklík. No mládež si vždy postaví hlavu a nepočúva. Až po čase uzná, že možno na tom ,verklíkovaní‘ bolo čosi pravdy."
