ktorého hladko vyradil v Key Biscayne 1998. Čech Daniel Vacek zúril, trieskal do slnečníka, vykrikoval na divákov i chlapcov-zberačov, prehrával 1:2 na sety. A predsa mu patril mečbal. Hrbatý vyhral na esá 19:14, víťazné údery 67:39, brejky 7:4 i celkový počet fiftínov 148:137! Počítajú sa však sety - 2:3… "Som sklamaný, myslel som si, že ho vyradím, ale Vacek ožil a záver mi ušiel," povedal 21-ročný zverenec M. Vajdu. "Z Austrálie odchádzam s bilanciou 4:3 a so zmiešanými pocitmi. Mohlo to byť aj lepšie. Vyšlo iba štvrťfinále v Tasmánii a aj tam sa dalo nad Mantillom vyhrať. Bude to opäť ťažká sezóna. Vlani som sa udržal v päťdesiatke, čo považujem za úspech, lebo konkurencia je strašná. Teraz by som už chcel preraziť do tridsiatky, ktorú som atakoval predvlani. Keby som sa vyvaroval hlúpych chýb, ktoré ma stáli tajbrejk a úvod piateho setu, zlepšil prechod na sieť a nazbieral viac skúseností, mohol by som sa priblížiť aj ku Kučerovi. Som rád, že Krošlák sa zlepšuje, sme kamaráti a tlak zozadu je užitočný. Bodaj by ešte viac stúpol, dožičím mu to, veď taká atmosféra nás len vybičuje k lepším výkonom. Najbližšie idem do Sankt Peterburgu a Rotterdamu, čaká ma veľa práce."
Domov odlieta aj Katarína Studeníková, pred dvoma rokmi 31. hráčka, teraz v druhej stovke a obeť nečakaných zranení. Keď bola v najlepšom po Wimbledone 1996 (osemfinále), kde vyradila Selešovú, ozvalo sa slepé črevo a bolo treba použiť skalpel. Vlani sa pekne predstavila v Moskve (štvrťfinále), aby doma hneď ležala nevládna na prístrojoch s ďalšími jazvami - operácia pľúc. "Stalo sa to 4. novembra, pľúca sa museli chirurgicky ošetriť, lebo mi ich predtým nešťastne prepichli pri jednej injekcii. Mesiac som nedržala raketu v ruke," dodala 26-ročná Studeníková. "Tréning nestačil, nemám v príprave nič poriadne odohraté, je vôbec zázrak, že som stihla Austráliu. Pri hre ešte cítim pichanie v hrudi. V prvom sete som dnes bola pasívna. Zverevová málo kazila, na sieti bola nepriestrelná. Dúfam, že ma už konečne zdravotné problémy prestanú prenasledovať a chcem sa usadiť pevne vo svetovej stovke, prípadne aj päťdesiatke. Musím do kvalifikácie v Prostějove, Hannoveri i Paríži, ale nemám čo stratiť, nič neobhajujem."
Ani Henrieta Nagyová nevyzerala fit. Obviazaný krk, stuhnutý pohyb, len drina a drina. Avšak aj jedna devíza na nezaplatenie - obrovská bojovnosť. S Boogertovou naša jednotka predvlani prehrala na dvorci Slovana vo Fed Cupe 6:4, 1:6, 0:6, keď stratila všetkých 12 posledných gemov. "Veľmi som chcela vyhrať. Na tú Bratislavu som nemyslela, bolo to na antuke a dávno," poznamenala novozámocká rodáčka. "Ale krk bolel. V nedeľu som sa nemohla ani pohnúť, voľajako zle som sa vyspala. Štval ma ten prvý set, veď som dotiahla z 3:5 na 6:5, ale už tretí raz som v Austrálii prehrala tajbrejk. Napokon sa to štastne skončilo. Azda mi už bolesti do stredy ustúpia. Teším sa na Novotnú, veď jej mám čo vracať z Prahy a Brna a bolo by za ňu veľa bonusových bodov…"
Naša mužská jednotka a turnajová sedmička Karol Kučera sa dostáva do pohody. "Vicente ničím neprekvapil, kontroloval som vývoj, aj keď mi v 2. sete ušla koncentrácia. Bol síce chvíľami upracovaný, ale už si viac verím, vracia sa úderová istota a rytmus," optimisticky naladil tón Kučera, ktorého kurz na prvenstvo po včerajšku znížili zo 17 na 15:1.
ANDREJ BUČKO, Melbourne
