"Nemáme tradíciu. Okrem pár ministeriek nemáme tradíciu v angažovanosti žien vo vysokej politike. To je jedna vec. Mám, samozrejme, svoje skúsenosti so vstupom do politiky spojené s veľvyslancovaním v Rakúsku. V súvislosti so svojou funkciou riaditeľky Spoločnosti pre zahraničnú politiku, ktorá má kancelárie v Bratislave, Banskej Bystrici, Prešove a 15 klubov po celom Slovensku, a cestovaním po krajine však predsa len pozorujem, že ľudia uvažujú trochu paternalisticky, že muži unesú predsa len viac zodpovednosti. Nie že by boli šikovnejší, ale že majú isté kompetencie pre to, čo zastávajú."

m Túžba po moci je skôr mužským princípom ako ženským. Hoci Margaret Thatcherová nie je celkom typickým príkladom.

"Isteže, ale aj Briti prešli obdobím, keď to nebolo možné. Mali však kráľovnú Viktóriu, majú niečo za sebou... My nemáme ani rozprávku, kde by bola dobrá kráľovná. Ani nemáme rozprávku o hlúpej Mare, ktorá by sa nakoniec ukázala najmúdrejšia, podobne ako hlúpy Jano. Myslím si, že postavenie ženy vo vysokej politike je reálne. Treba uvažovať o tom, či by žena mohla zastávať takúto funkciu."

m A je vôbec potrebné, aby sa úspešná kariéra ženy posudzovala v porovnávaniach žena - muž? Nie je to nakoniec práve zdôrazňovaním rozdielov? Budeme takto viesť diskusie o dôležitom postavení ženy v spoločnosti?

"Nie, ja by som bola, samozrejme, veľmi rada, keby sa hovorilo o obsahu funkcie bez ohľadu na to, kto ju bude vykonávať. Hovorme teda, o čom ten prezident na Slovensku, po schválení nového zákona a po návrate SR medzi krajiny, o integrácii ktorých sa uvažuje, je."

m O čom to teda je? O tom, že prezident reprezentuje? O tom, že je hlavou rodiny? O tom, že prezident na seba preberá rozhodovanie v kritických situáciách?

"Áno. Jedna z funkcií prezidenta je, že v kritických situáciách je poslednou inštanciou. Okrem toho je to jeden z rozhodujúcich činiteľov zahraničnej politiky štátu. A dovnútra by mal zohrať veľmi veľkú úlohu štartovania, modernizácie a kultúrnej zmeny na Slovensku."

m Táto krajina je rozdelená na dve časti a vráťme sa do minulosti - vy ste boli veľvyslankynou ČSFR. Nedá sa povedať, že by ste boli mimoriadne výraznou stúpenkyňou samostatného Slovenska. Nevnímali by ste to pri kandidovaní na prezidenta SR ako istý deficit pre časť obyvateľov SR?

"Prezident by sa mal snažiť o zacelenie priepasti medzi jednotlivými obyvateľmi Slovenska. Ale to zasypávanie priekopy by sa malo diať v mene niečoho, čo pôjde do budúcnosti ďalej. Neangažovala som sa na rozpade Česko-Slovenska, pretože som vtedy už pracovala na poli zahraničnej politiky a obávala som sa, na základe celkom reálnej úvahy, že Slovensko potom vypadne zo všetkých integračných procesov. Bála som sa, že Slovensko sa nemusí dostať v rámci prvej skupiny štátov do NATO. A bála som sa oprávnene. Mala som predsa len viac informácií, uvažovala som o geopolitickej situácii, a bola som jednou z prvých, ktorí o tom začali hovoriť."

m Vtedy sa o rozdelení štátu diskusie neviedli, nik sa nikoho nepýtal na názor. Vy teraz chcete viesť možno menej významnú diskusiu o obsahu prezidentského úradu. Prečo si myslíte, že sa na Slovensku nájde ochota diskutovať o tejto veci?

"Každý človek, ktorý zrazu dospel a musí prebrať zodpovednosť sám za seba, má dve cesty. Buď ho to zničí, alebo, ako väčšina z nás, dokáže zodpovednosť prevziať. A Slovensko sa mimoriadne rýchlo vyvíja. Dnes riešime staré, takmer zabudnuté problémy, nové problémy, problémy hospodárskeho charakteru, a rastieme pritom. A každý z nás si preberá na seba tú zodpovednosť. Aj keď by som bola radšej, keby sa debata o prezidentskom úrade začala pred tým, ako sa začala debata o spôsobe jeho voľby. Ak si politické strany a ich voliči myslia, že prezidentom by mal byť niekto, kto je na jednej strane rukojemníkom, na druhej strane priamym činiteľom politickej strany, tak nevidím dôvod, prečo by mal byť volený priamo občanmi. V tom prípade by bolo oveľa lepšie ponechať voľbu v parlamente a nemeniť našu ústavu a nezavádzať do nej prvky priamej demokracie. Nie som veľkým obdivovateľom stopercentných prvkov našej demokracie v ústave, ktorá vychádza z iných tradícií. Ale keď už ich máme, keď sme dospeli do tejto dichotómie, tak potom musíme debatu viesť dodatočne."

m Ktorá forma voľby prezidenta je podľa vás prirodzenejšia pre náš región?

"Bolo by veľmi jednoduché, keby sa dalo povedať, že stredoeurópska tradícia je voľba v parlamente. Ale nie je to pravda. Rakúšania volia prezidenta priamo. Priama voľba, samozrejme, ovplyvňuje právomoci. Je veľmi dôležité, komu sa vlastne prezident zodpovedá, lebo aj prezidentská funkcia musí byť kontrolovaná. Nie je možné, aby si prezident robil, čo chce. Preto priama voľba automaticky obmedzuje možnosť jeho kompetencií. Nie je zlé, keď sme už dospeli do situácie, že prezident bude volený priamo občanmi. Možno to pomôže prekonať stredoeurópsku tradíciu, kde politické strany vždy ovplyvňovali celý život krajiny. Priama voľba prezidenta tento moment obmedzuje, čo je pozitívne. Pracujem v treťom sektore. Tretí sektor je na Slovensku nadstranícky a túto tradíciu treba rozšíriť. Ani Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku nepatrí pod žiadnu politickú stranu. A to je úžasné. Takže prezident volený priamo sa stáva určitým garantom vývoja, kde napriek tomu, že politické strany majú obrovskú silu, zostáva aj priestor pre slovo občana."

m Sú však situácie, keď má prezident mimoriadne právomoci, napríklad pri rozpustení parlamentu. Je to nesmierne závažná otázka, na ktorú by sa zrejme skôr odhodlal prezident, ktorý má za sebou politické krytie. Rozhodnutie o rozpustení parlamentu a o nových voľbách je mimoriadne významný akt, na ktorý zrejme treba mať nielen odhodlanie, ale aj schopnosť niesť za ten čin zodpovednosť. Preto môže byť pozícia prezidenta, preferovaného jednotlivými politickými stranami, oveľa silnejšia. Prezident zvolený občanmi by v takejto situácii mohol aj zaváhať...

"Nepredpokladám, že by naši zákonodarcovia nechali priamo voleného prezidenta s takouto právomocou úplne osamoteného, bez istej poistky, napríklad konzultácií. Ak je však prezident kandidátom určitej politickej strany, znova to mení situáciu. Pretože touto prezidentovou právomocou získava jeho politická strana vplyv a moc. A tiež sa mi nezdá, že je to dobrá situácia, z ktorej sa dá skutočne vybrať najlepšie riešenie. Otázka prezidenta je veľmi komplikovaná aj v tom, že sa koncentruje na osobu. Počas jedného volebného obdobia sa môžu podľa vzoru Talianska vystriedať viacerí premiéri a niekoľkokrát viac ministrov. Ale v konečnom dôsledku na tých osobách až tak nezáleží. Na prezidentovi áno. Na jeho morálnej, charakterovej pevnosti napríklad."

m Môže byť prezident pevný vo svojich zásadách, keď kandiduje vďaka podpore istej politickej strany, ktorej môže byť nadmerne zaviazaný?

"Pokiaľ je pevnou osobnosťou a dostane sa do nadstraníckeho úradu, áno. Mnohých ľudí úrad zmení..."

m Poznáme príklad Becketta aj Mečiara...

"Ale na prezidentskom úrade je zaujímavé to, že sú situácie, kde je sám za seba."

m Bol Michal Kováč sám za seba?

"K Michalovi Kováčovi som ja nebola blízko... Ale myslím si, že boli situácie, keď konal aj sám za seba. V zahraničnej politike asi menej, tam mal obmedzené možnosti."

m Je Slovensko pripravené na integráciu, keď trebárs hospodársky zaostávame?

"Prečo by sa naša mladá generácia mala cítiť menejcennejšia ako mladá generácia v Portugalsku alebo v Taliansku?! Áno, naše podniky, naša legislatíva sa budú prispôsobovať. Ale za tým všetkým sú ľudia."

m Takto rozmýšľajú aj západné spoločnosti?

"Áno. Nová generácia a mnoho ľudí zo strednej generácie, kam sa sama zaraďujem, sú pripravení stať sa rovnocenným partnerom západným krajinám. Ale dôležitý je ten proces. Protestujem proti tomu, aby sme sa kvôli skutočnosti, že ním musíme prejsť, cítili menejcenní. Ten proces je náš život a určí kvalitu cieľa."

m Aký môže byť prínos prezidenta v tomto čase, keď krajina nie je až tak veľmi pripravená? Hoci vy môžete byť pripravená pre partnerstvo všetkým prezidentom a popredným politikom a prezentovať to.

"Vráťme sa do školských čias. Príde do triedy nový žiak, ktorý je suverénny, a po čase sa trieda dozvie, že toho veľa nevie. Akú pozíciu v triede bude mať? A príde niekto, kto nevie úplne všetko, ale bude sa to snažiť po nejakom čase dohnať aj s prosbou - pomôžte mi. Ako ho bude vnímať trieda a profesori? Mimoriadne pozitívne. Keď som nastúpila do Viedne, netvárila som sa ako veľký odborník. Nakoniec sa ukázalo, že som veľmi dobrý odborník na Juhosláviu, pretože hovorím ich jazykmi, poznala som históriu Balkánu a jeho vojen. A to bola moja komparatívna výhoda, na ktorej sa otočila moja pozícia ako diplomata. Nikto od nás nechce, aby sme boli okamžite Britmi. Veď oni majú veľké skúsenosti s Írskom, obrovské skúsenosti s Portugalskom... Nie sú predsa nereálni a naivní. Vedia, aké majú problémy Španieli s Baskami. Európska integrácia je naším cieľom, ale nie je nadradený cieľu, aby bol životom, ktorý my chceme prejsť. Ktorý budeme pokladať za zmysluplný. Európska integrácia je naším cieľom, pretože Slovensko bude mať hlas. A ten hlas v európskej integrácii je pre malý národ neprehliadnuteľný. A najdôležitejšie je, že to naštartováva procesy, ktoré sú priamo tu v krajine. A to je pre mňa pozitívne."

m A sú pre západné krajiny garantom takéhoto procesu napríklad mená kandidátov na prezidenta, ktoré sú takmer totožné s menami členov KSČ či HZDS?

"Nemyslím si, že by sa niekto zo zahraničia zaoberal životopismi. Povedzme si to otvorene. Oni hľadajú kompatibilného partnera, ľudí, ktorí vedia dodržať slovo. Ktorým môžu dôverovať. Je to otázka dôvery."

m Možno veriť človeku, ktorý povedal áno Biľakovi, povedal áno Mečiarovi, a teraz ho hovorí Hamžíkovi?

"To je otázka voličov. Oni rozhodnú, či je to možné, alebo nie. Nezdôrazňovala by som komunistickú minulosť, dnes to už nehrá takú rolu. Muž často prezentovaný v médiách, ktorý má povesť, že dokáže vybaviť veci, to je na Slovensku dosť dôležité. Vráťme sa však k jednej otázke - prezident môže byť akýmsi baťkom, alebo jedným z motorov veľmi kultivovaného procesu, ktorým Slovensko pôjde do Európy. To však musia rozhodnúť ľudia."

m Nemáte pocit, že priveľmi predbiehate jednu časť Slovenska, ktorá nie je taká presvedčená o potrebe európskej integrácie? Nebudete s tým mať problémy?

"Mnohí z kandidátov sú predsa takisto za európsku integráciu. Oni s tým nebudú mať problémy, alebo ich voliči to nebudú brať tak vážne?"

m Zrejme nie sú s tým procesom tak tesne spojení, vy ste však šéfkou spoločnosti, ktorá má zbližovanie s Európou priamo v náplni...

"Chcete sa spýtať, či sa občan nemôže viac identifikovať s človekom, ktorý sa vždy snažil v nejakej vysokej funkcii prežiť každý režim?"

m Skôr sme mali na mysli človeka, ktorý nijako nepredbiehal svoju dobu a veľmi sa neodlišoval od svojich spoluobčanov.

"To je otázka aj o obsahu prezidentskej funkcie, či má byť zvolený za zásluhy, alebo má byť platený z daní občanov ako jeden z motorov ďalšieho vývoja. To však musia rozhodnúť voliči."

m Je z hľadiska prezidentských ambícií to, že vo vašom prípade sa neprejavoval akýsi spoločný ťah s masami ani za komunizmu, ani za Mečiara, pozitívum alebo negatívum?

"Nedá sa o mne povedať ani to, že by som bola disidentom. Tiež som žila v nejakých kompromisoch, len neboli také veľké."

m Máte pocit, že môžete byť predstaviteľkou prezidenta pre súčasných mladých ľudí, že by ste ich vedeli voviesť do procesu európskej integrácie?

"Funkciu prezidenta predsa nemožno zobrať za mladú generáciu. Spolupracovala som so skupinou monitoringu volieb, naša spoločnosť má vo svojich radoch veľa mladých ľudí, starám sa o nich bez ohľadu na to, v akej funkcii som. Nevzdávam sa cieľa, aby mladí ľudia mohli ísť do zahraničia, dostávať veľmi dobré vzdelanie, aby sa zodpovedne pripravovali na dráhu mladých diplomatov, a je mi úplne jedno, či zostanem predsedníčkou správnej rady tejto spoločnosti, alebo budem bez funkcie, či budem robiť na nejakom ministerstve a nechám sa platiť zo štátneho rozpočtu... V mojom prípade nejde o to, že čakám na funkciu, aby som mohla niečo urobiť. Ja to robím aj tak. So svojou pozíciou a kontaktmi budem veľmi podporovať spoluprácu Visegrádskej štvorky a sama chcem byť iniciátorom niektorých projektov. Štyridsať rokov som žila v totalitnom štáte a takmer desať rokov žijem v otvorenom priestore a nemienim si ho nechať vziať. A podporujem aj druhých, aby si uvedomili tento otvorený priestor, preto robím v treťom sektore."

m Slovensko by zrejme malo ukázať, že vie spolupracovať v rámci Visegrádskej štvorky alebo CEFTA. Nie sme si istí, či sa nám to darí. Kde vidíte možnosti SR dávať dokopy V4 a pripravovať sa na veľkú integráciu do EÚ, ktorá je zatiaľ dosť vzdialená?

"Vráťme sa k rozpadu Česko-Slovenska, po ktorom sa motorom strednej Európy stalo Poľsko. Pred rozpadom ČSFR to nebolo také jednoznačné. Hypoteticky by Česko-Slovensko a v jeho rámci aj Slovensko prevzalo mnohé iniciatívy. Vo V4 je rozhodujúce Poľsko, ktoré dnes očakáva, že práve Slovensko, keďže vypadlo z oficiálnej spolupráce, sa bude mimoriadne aktívne snažiť, aby štvorka spolupracovala, pretože nás to priamo vtiahne do problémov, ktorými budú žiť oni. Problém má viacero rovín - do vládnej nemôžem zasahovať. Je mimoriadne významné, že aj premiér išiel na prvú návštevu do Poľska. Poľskí kultúrni a politickí predstavitelia majú o nás mimoriadny záujem - to by mal byť prvý bod. Stať sa akcelerátorom niektorých iniciatív je náročné, netreba si robiť obrovské plány, ale postaviť reálne ciele v konkrétnom časovom období, prepojiť vládne a mimovládne iniciatívy, čo prinesie mimoriadne veľké multiplikačné efekty takýchto projektov, to viem z vlastnej skúsenosti."

m Dovoľte aj trochu zlomyseľnú otázku - nemal by byť prezidentom váš manžel Milan Lasica?

"Môj manžel miluje svoje obecenstvo a miluje divadlo. Každý by mal robiť to, čo má rád. Môj muž nemá rád funkcie. Ale bolo by to určite veľmi vtipné."

DAŠA MATEJČÍKOVÁ,

RÓBERT KOTIAN

FOTO SME - MAREK VELČEK