Kronika Slovenska bude dnes témou rozhlasového magazínu Historia magistra vitae

Výpravnej knihe Kronika Slovenska, ktorá pred troma mesiacmi vyšla vo vydavateľstve Fortuna Print, sa dnes o 21.00 h (a v repríze v pondelok 18. 1. o 11.00 h) na stanici Rádio Devín Slovenského rozhlasu bude venovať hodinový magazín Historia magistra vitae. Hosťami relácie sú tvorcovia a autori knihy Dušan Kováč, Stanislav Šiška, Vladimír Segeš, Dušan Škvarna, Ján Roháč a Jozef Hanus.

Máme slovenskú Tróju - Nitriansky Hrádok, slovenské Mykény - Spišský Štvrtok, slovenský Rím - Trnavu. Je to typicky naše, iba slovenské, prvé vo svete? Napríklad banská akadémia v Banskej Štiavnici, ktorú v roku 1762 založila Mária Terézia. Hovoriť v tomto prípade o slovenskom je sporné, pretože v banských mestách dlho udávali tón Nemci. Podobne ako Spiš, kde sa svojrázne miešali aspoň tri kultúry. Ale práve vďaka tejto symbióze sa vytvoril špecifický spišský fenomén. Ak hovoríme o pozitívnom odkaze našich predkov, tak to bola ich otvorenosť k podnetom zvonku. Napokon ani dejiny nášho teritória sa nezačínajú príchodom Slovanov. Bolo osídlené už v dávnoveku, žili tu neznáme kultúry a neskôr Kelti a Germáni, rozvoj poľnohospodárstva a remesiel ovplyvnili Rimania, stopy sú aj po Tatároch a Turkoch. Etnický princíp nebol rozhodujúci a začal dominovať až v 19. storočí. A keď vstupným vízom do našich dejín nie je "čistokrvnosť", máme potom aj my svojich kráľov. Veď napokon v žilách desiatich Arpádovcov kolovala slovanská krv. A keď odbúrame mýtus porobeného národa krpčiarov, máme aj svoju šľachtu a vzdelancov. Napríklad humanistických, vďaka nášmu školstvu a latinčine, v ktorej si mohli písať s tými najučenejšími hlavami starého kontinentu. Stredovekí kronikári spisovali udalosti rok po roku. A podobne ako ich starší kolegovia, antickí historiografi, miešali pravdu s výmyslom. Pretože okrem poučenia chceli zabávať. Dnešná publikácia Kronika Slovenska poučuje a poskytuje pritom pôžitok. Intelektuálny aj estetický. Ide jej o vedeckú pravdu zbavenú mystifikácií, a nie je pritom suchopárna. Dominuje v nej totiž človek. Stavia pomníky nielen vojvodcom, ale aj neznámym vojakom. 51 historikov, archeológov, archivárov, kunsthistorikov, geológov a 26 fotografov na 616 stranách a na 1800 obrázkoch rozpráva príbeh nielen veľkých dejín, ale aj všedného dňa.