Veliteľ posádky rusko-francúzsko-slovenskej misie je skúsený päťdesiatročný vesmírny borec Viktor Afanasiev. Prvýkrát bol na Mire pred siedmimi rokmi a hneď na orbitálnej stanici strávil 172 dní. Sám hovorí, že "ak sa vám raz pošťastí vidieť zemeguľu z vesmíru, túžite si to zopakovať". V stredisku prípravy kozmonautov vo Hviezdnom mestečku neďaleko Moskvy pracuje od osemdesiateho ôsmeho. Už pár týždňov vchádza do modelu Miru vo Hviezdnom mestečku vedno s Francúzom Jean-Pierrom Heignerom a Slovákom Ivanom Bellom, aby si znova v pamäti oživil automatické pohyby, ktoré už vykonával nespočetne veľakrát. No kým Ivan Bella po šiestich dňoch pôjde z orbitálnej stanice na Zem, Viktor Afanasiev ostane hore pol roka. Z vlastných skúseností vie, že pri dlhšom pobyte sa stáva človeku zvláštna vec. "Po 2-3 mesiacoch pobytu na obežnej dráhe zisťujete, že sa z vás stáva zarytý filantrop. Odrazu ľúbite celú zemeguľu, všetkých ľudí. Hľadíte z okienka komplexu Mir na Zem, ktorá pláva štyristo kilometrov pod vami, a lomcuje vami láska k človeku. A je vám jedno, či ten človek žije v Amerike, v Rusku alebo kdesi na ostrovoch. Dovolím si tvrdiť, že ak by vystrelili Hitlera na niekoľko mesiacov na obežnú dráhu, určite by nerozpútal vojnu." Voľné chvíle pri dlhom pobyte na Mire zvykne Viktor Afanasiev tráviť pozeraním videofilmov, počúvaním hudby, čítaním kníh. Občas robí videozáznamy tých častí Zeme, ktoré sú pre neho zaujímavé, niekedy fotografuje alebo na rádioamatérskych frekvenciách sa spája, s kým chce. "Mimochodom, raz za týždeň mám telefonické spojenie s manželkou a raz za dva-tri týždne sa vidíme vďaka videokanálu," hovorí Viktor Afanasiev. (rf)