ik.

m Orbitálna stanica Mir má byť vo vesmíre dlhšie, ako sa pôvodne plánovalo, pretože sa našiel sponzor, ktorý je ochotný financovať jej prevádzku. Vy ste boli jedným zo zástancov udržania Miru v prevádzke...

"Som veľmi rád. Skutočnosť, že stanica Mir bude naďalej v prevádzke, je veľmi dobrá nielen pre ruskú, ale aj pre svetovú kozmonautiku. Kým začne pracovať nová stanica tak, ako pracuje Mir, bude to trvať minimálne päť-šesť rokov. Počas tohto obdobia sa bude nová stanica iba skompletizovávať a bude možné na nej vykonávať minimum vedeckých experimentov. Na Mire je množstvo vedeckej aparatúry vo veľmi dobrom stave, niečo je dokonca dovezené poslednými expedíciami, čiže je tam veľa nových aparatúr. Bolo by škoda hodiť všetko do oceánu v polovici tohto roka, ako sa pôvodne plánovalo."

m K nám prenikli iba základné agentúrne správy. Neviete presnejšie, o akého sponzora ide?

"Ani ja nepoznám zatiaľ nič podrobnejšie, ale asi to je reálne, pretože aj posádka, s ktorou letím ja, pôvodne mala zotrvať na Mire deväťdesiatdeväť dní, no teraz to vyzerá, že na deväťdesiat percent bude jej pobyt raz taký dlhý. Malo ísť o poslednú misiu, ale začalo sa hovoriť aj o vyslaní ďalšej posádky."

m Vo Hviezdnom mestečku je model Miru. Ako sa v ňom cítite?

"Veľmi dobre. Už sa v ňom dobre orientujeme. Onedlho nás čakajú záverečné skúšky, akési štátnice. Ide o záverečné tréningy pod dozorom celej komisie, ktorá zhodnotí našu doterajšiu prípravu a vydá rezultát, či sme pripravení, alebo nepripravení letieť."

m Chodíte často do modelu?

"Raz za týždeň na štyri hodiny."

m Aké sú v ňom podmienky?

"Podmienky v podstate ako na zemi, len je obmedzený priestor. Samozrejme, hovoríme o trenažéri. Vo vzduchu treba pripočítať bezváhový stav."

m Viete si už predstaviť, že strávite týždeň v takomto korábe zavretý niekoľko sto kilometrov od Zeme?

"Už sa na to teším."

m Viete si predstaviť, že by ste v tých podmienkach žili napríklad pol roka ako iné posádky?

"Priznám sa, že občas mi to prejde mysľou. Ak by bola taká možnosť, určite by som súhlasil. Rok prípravy je dosť dlhý čas a dosť dlho žije človek s ľuďmi, s ktorými poletí, aby spoznal, čo kto v ktorom momente urobí, a zoznámil sa s prácou a životnými podmienkami na stanici. Tých šesť dní, ktoré strávim na Mire ja, sa mi zdá dosť málo. V kozme budem dohromady osem až deväť dní. Štart sa pripravuje na dvadsiateho februára v ranných hodinách, dvadsiateho druhého by mala byť stykovka transportného korábu so stanicou Mir a potom strávim šesť dní na orbitálnej stanici. Záleží na balistikoch, kedy presne bude štart a kedy pristátie. Podľa doterajších plánov by malo byť pristátie dvadsiateho ôsmeho februára okolo piatej hodiny moskovského času."

m Pre vás je dôležitý vedecký program. V akom štádiu prípravy plnenia vedeckého programu ste?

"Vo Hviezdnom mestečku boli siedmi vedeckí pracovníci zo Slovenska, s ktorými sme rozoberali tzv. test stavilometrie, a očakávame predstaviteľov Slovenskej akadémie vied, ktorí nás majú uviesť do tajov ďalších experimentov. Ide hlavne o endotest, čo je medicínsky experiment, a potom experiment s prepelicami."

m Je pre pilota bojovej stíhačky ťažké zvládnuť vedecký program?

"Podrobnosti zatiaľ, žiaľ, neviem, ale ak sa doteraz naši vedci neponáhľali, tak predpokladám, že sa to bude dať zvládnuť. Máme jeden mesiac. Tréningy a základné veci týkajúce sa pobytu v kozme sú už takmer uzavreté, čakajú nás už len záverečné testy, ktoré som spomínal, takže sa budem môcť v podstate venovať len experimentom."

m Vladimír Remek zvykol hovoriť, že let do vesmíru je obrovská zmena v živote človeka. Čo budete robiť, keď sa vrátite do bežného života?

"Nemám predstavu, čo ma čaká po návrate na Slovensko. Keď sme sa aj s Michalom Fulierom pýtali, čo potom s nami bude, nik nám nevedel odpovedať. Predpokladám, že veľké zmeny v mojom osobnom živote týkajúce sa charakterových vlastností nenastanú. Prácu a ostatné záležitosti budeme riešiť potom. Zatiaľ naozaj neviem. Ja som sem bol vyslaný ako vojak splniť si svoju povinnosť. Snažím sa plniť ju čo najlepšie, s radosťou a potešením."

m Pobyt a výsledky činnosti Remeka vo vesmíre išli nie jeho vinou do stratena. Súviselo to hlavne s vtedajšou politickou situáciou v ČSSR. Neobávate sa niečoho podobného?

"Nebol som na Slovensku už rok, takže neviem, aká je situácia, aký vzťah majú ľudia k tomuto letu. Som v Rusku od 24. marca minulého roka, takže mám len útržkovité správy z novín, ktoré si občas vezmeme z veľvyslanectva."

m Let prvého slovenského kozmonauta do vesmíru bol nápadom bývalej vládnej garnitúry. Čo hovoríte na politické zmeny na Slovensku?

"Nemáme podmienky na sledovanie politickej situácie. Nemáme ani satelit, aby sme mohli sledovať aspoň VTV. Keď nám zavolajú príbuzní alebo známi, nemáme čas baviť sa o politike. Akurát Michal Fulier bol teraz doma a doniesol mi prekopírované zloženie novej vlády a niektoré správy, ale, priznám sa, nepoznám podrobnosti."

m Váš vzťah s Michalom Fulierom je dobrý?

"Veľmi dobrý, nič sa nezmenilo. Za to som mu veľmi vďačný. Ani po rozhodnutí, že budem prvý a on bude náhradník, som nepocítil žiadne zmeny v jeho vzťahu ku mne a dúfam, že ani on nepocítil zmeny opačne."

m Keď bol doma, pre televíziu povedal, že išlo skôr o politické rozhodnutie, lebo keby išlo o vojenské, možno by boli aj iní kandidáti na let...

"To neviem."

m Môžete opísať výberové konanie na prvého slovenského kozmonauta?

"Začínali tri desiatky pilotov, chodili sme po skupinách na testy, z každej robili výber. Spolu tri kolá testov. Do Ruska sme prišli štyria, z ktorých vybrali mňa a Michala Fuliera."

m Vráťme sa ešte k zmene života človeka po lete do vesmíru. Iste stretávate ruských kozmonautov, znova sa zapojili do bežného života?

"Asi všetci bývalí aj súčasní ruskí kozmonauti žijú vo Hviezdnom mestečku. Mestečko žije len pre kozmos, bolo vybudované iba pre pracovníkov Centra prípravy kozmonautov. Všetci sú s tým úzko spätí a aktívni kozmonauti, vyslúžilí kozmonauti a aj tí, čo sa pripravujú na let, sú jedna veľká rodina žijúca vesmírom."

m Chodíte aj mimo mestečka? Vnímate zlú situáciu v Rusku?

"Okolo Hviezdneho mestečka sú len dedinky, najbližšie mesto je Moskva, ale nie je tu veľmi dobre. Do Moskvy chodí občas manželka so synom. Ja som väčšinou od rána od deviatej do siedmej večer zaneprázdnený, nechodím takmer nikam. Jedine víkendy bývajú voľné. Politická situácia je po tom, ako začala pracovať nová Primakovova vláda, stabilizovaná, ale finančne je Rusko na tom zle. Ťažko sa mi porovnáva život bežných ľudí napríklad s tunajšími kozmonautmi, lebo sa stýkam iba s kozmonautmi. Ale podľa debát sú kozmonauti na tom o niečo lepšie. Väčšina kozmonautov sú vojenskí piloti a hovoria, že sú na tom lepšie ako piloti pri útvaroch nielen preto, že majú vyššie zárobky, ale hlavne preto, že ich majú pravidelne každý mesiac. V niektorých leteckých útvaroch údajne piloti nedostali výplaty aj osem mesiacov."

m Ako ste sa stali pilotom?

"Chodil som na Vojenské gymnázium v Banskej Bystrici a po jeho skončení som si mohol vybrať buď Vysokú vojenskú školu vo Vyškove alebo ísť na pilotku do Košíc. Tak som šiel do Ústavu leteckého zdravotníctva do Prahy, mal som šťastie, že som prešiel, a stal som sa pilotom. Príprava na lietanie sa začala počas prázdnin medzi gymnáziom a vysokou školou, keď bol povinný výcvik v aeroklube na vrtuľových lietadlách. Vysokú školu som skončil v roku 1987 a od druhého ročníka začal lietať. Lietam asi pätnásť rokov."

RICHARD FILIPKO