BRATISLAVA (ČTK) - Slovenské obete nacizmu, ktoré ako jediné v strednej Európe zostávajú i po 50 rokoch bez kompenzácie za utrpené krivdy, pociťujú stále väčšie rozhorčenie z dvojročného putovania návrhu zákona o odškodnení medzi úradmi. Organizácie poškodených varujú, že vzhľadom na vek obetí už onedlho nebude koho odškodňovať. "Nová vláda by mala konať veľmi rýchlo, pokiaľ by chcela aspoň čiastočne napraviť doterajšie oneskorenie," uviedol riaditeľ kancelárie Ústredného zväzu Židovských náboženských obcí v SR J. Weiss, ktorému sa zdá, že vláda mieni nechať návrh zákona schvaľovať bežným zdĺhavým spôsobom. "Naši členovia starnú, trpia chorobami a, žiaľ, i umierajú. Keby to malo pokračovať rovnakým tempom ani mnohí ďalší by sa odškodnenia nedožili," povedal predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov J. Husák. Podľa vicepremiéra Ľ. Fogaša je návrh zákona v pomerne vysokom štádiu prípravy. "Podstata je v tom, že na odškodnenie treba mať primeraný balík. Akonáhle sa dosiahne dohoda, že máme dosť zdrojov, tak určite vláda zákon s radosťou prijme," uistil Fogaš. Ako ďalej uviedol, problém tkvie aj v dohode s tými, ktorí tieto škody spôsobili, teda s Bonnom. Slovenská diplomacia v materiáli, ktorý vlani v máji prerokovala Mečiarova vláda, označovala šance na nemecké odškodnenie podľa českého vzoru za nereálne, pretože Bonn sa odvolával i na existenciu vojnového slovenského štátu s vlastnými rasistickými zákonmi a represívnym aparátom, hoci dnešné Slovensko je nástupcom bývalého Česko-Slovenska. Spoliehanie sa na Nemecko je podľa J. Weissa "mylná predstava", pretože podľa Bonnu riešenie ako v prípade českého Fondu budúcnosti nepripadá do úvahy a ani český zákon o odškodnení obetí nacistickej perzekúcie nebol podmieňovaný kompenzáciami z Nemecka. Nárok na odškodnenie by podľa Weissa malo mať asi 1400 židovských obetí. Slovenský zväz protifašistických bojovníkov registruje až 13 385 žiadostí o odškodnenie vrátane pozostalých po obetiach a potrebné náklady vyčísľuje na 800 miliónov korún.