"Mečiara nemožno postaviť pred súd, lebo stál pri zrode samostatného Slovenska." Keby tieto slová vyslovil fanatik z Pasienkov alebo ortodoxný pltník Váhu, dalo by sa to pochopiť. Ale z úst Jána Čarnogurského, ministra spravodlivosti SR, znejú priam neuveriteľne. Neexistuje taký zákon, ktorý by dal niekomu oprávnenie takto hovoriť. Sú to slová schvaľujúce bezprávie. Vyplývajúce zo scestného presvedčenia, že víťaz môže všetko tak, ako si to mysleli tí pred ním. A svätožiaru na to všetko dal jeho kolega František Mikloško, ktorý na odplatu vyhlásil, že "pre členov KDH bude veľmi ťažké podporiť Schusterovu kandidatúru na prezidenta, pretože je symbolom režimu, za ktorého si voliči KDH veľa vytrpeli". Právo postavené na hlavu. Na jednej strane nevedia odpustiť veľké trpkosti bývalého režimu, ktorý im obom bezplatne umožnil vyštudovať za doktorov. Na druhej strane sú obaja schopní niekomu odpustiť i tie najväčšie zločiny len preto, že stál pri zrode samostatného Slovenska. I keď používal tie isté praktiky ako režim, ktorý odsudzujú. Je dobré, keď politici nevolajú po odplate. Lenže kryť špinavosti je to isté, ako sa na nich podieľať! Ide o nejaký skrytý syndróm politikov KDH, ktorí sa v krízových situáciách prejavujú skratovo? I pri rozbití Česko-Slovenska urobili všetko pre to, aby došlo k jeho rozpadu, no na konci v parlamente pri hlasovaní boli proti. (Akoby sa báli, že sa tento čin niekedy môže pokladať za protiústavný). Tak je to i dnes. Za celé minulé volebné obdobie permanentne boli proti nedemokratickej forme vládnutia Mečiara. Dnes pri jeho páde jeho zásluhy glorifikujú. Je to svojský spôsob zviditeľňovania sa. Tu nejde o neštátne výroky. Skôr o skraty vyplývajúce z nenaplnených ambícií či pokriveného vedomia prisvojovať si právo vyslovovať súdy, lebo len my sme čistí, nezaťažení komunistickou minulosťou ani omylmi. Majú iracionálny základ v celkovom správaní sa KDH a jeho predsedu. Vždy byť čistý v ústraní ako šedá eminencia. No vždy pripravený vo vhodnej chvíli prevziať i tú najvyššiu "zodpovednosť", keď ide o prevzatie moci. Treba povedať, že sú to výroky scestné, ktoré si mohli odpustiť obaja politici, lebo narobia vo vedomí našich občanov veľa zla a zbytočne i dnes po voľbách našu spoločnosť polarizujú a neprispejú k stabilite Slovenska. Neviem, čo si o tom majú myslieť obyčajní občania, ktorým rozbitie Česko-Slovenska neprinieslo toľko výhod, vysoké štátne posty ako ambicióznym politikom. Skôr naopak. No ešte i dnes, po šiestich rokoch, a je ich väčšina, si myslia, že rozbitie federácie bolo omylom a sú presvedčení, že tí, ktorým dnes priznáva pán Čarnogurský nedotknuteľnosť za veľké zásluhy o samostatnosť Slovenska, by mali byť braní na zodpovednosť len preto, že boli pri rozbití Česko-Slovenska.
ONDREJ ŽÚDEĽ, Rožňava
