RECENZIA / DIVADLO "Zapal oheň všude kolem sebe"

HaDivadlo Brno: Zpátky a zase tam * Scenár a réžia: Ján Sedal * Hudba: Petr Hromádka * Masky: Josef Daněk * Dramaturgia: Lucie Bulisová * Spolupráca na kostýmoch: Kateřina Kumbalová * Hrajú: Marek Daniel, Marie Ludvíková, Josef Polášek, Martin Františák .

Brnianske divadlá sú v Bratislave zriedkavými hosťami, napriek tomu, že Brno je stále iba neďaleko od našej hranice. Iste aj preto sa pri príležitosti hosťovania pomaly už legendárneho HaDivadla v bratislavskom divadle Stoka vytvorila atmosféra očakávania, rozpredaných vstupeniek a následne priateľského stretnutia tvorcov a divákov. Na cestu "Zpátky a zase tam" vyzval kmeňový tvorca tohto divadla Ján Sedal, tentoraz v úlohe autora i režiséra. Sedal má za sebou dlhoročné skúsenosti s prácou v alternatívnych i bábkových divadlách, svojím decentným prejavom sa presadil aj vo viacerých filmoch. Jeho autorské dielo je cestou po stopách dieťaťa a dozrievajúceho muža, zovšeobecnenou do série inteligentných divadelných metafor. Stôl, ktorý s nežným hrmotom posúva kúštik po kúštiku okolo neho sediaca štvorica, predstavuje klasickú schému domova (v tomto prípade podávanú s chlebom a moravským nárečím), kde sa nič nemení, a ak predsa len niečo, tak postupne a "nebadane". Archetypálne materinské ponaučenia typu "Jez!" pretavil Sedal do hravých situácií: synek simuluje jedenie štrngotom lyžice o tanier, lyžicu drží medzi palcami na nohe, zatiaľ čo voľnými rukami ukladá bábikou predstavujúcu nenávidenú maminu do čiernej rakvičky. Detské podvedomie sa následne fiktívne zhmotní, matka umiera, kondolujúci susedia vytvoria v rytme dychovky radostnú náladu, pri ktorej vyklopia z postele matkino stuhnuté telo. Syn začne s mŕtvou matkou tancovať, až kým sa táto nepremení na vlka. Smiešne účinný je moment, v ktorom sa dobrá mamička pokriví na babu podsypávajúcu hrach pod nohy dorastajúcemu junákovi. Motivické vyvrcholenie prežívame pri prechode matky trasúcej sa zimou po úzkej late "na druhú stranu" života. Rytmus predstavenia je pozvoľný, využíva nielen motívy požičané od bratov Grimmovcov, ale aj rozprávkový pôdorys rozprávania o ceste, na ktorej hrdina všeličo zažije, následkom čoho zmúdrie a vráti sa domov. Sporé, nebanálne poetické texty vlastne iba doplňujú dominujúce neverbálne divadelné prostriedky s využítím všetkých prírodných živlov. Pri replike "Zapal v sobě oheň, zapal ho všude kolem sebe" majú teda poplach všetci službukonajúci požiarnici. Hra s podnadpisom "Jak daleko dojdeš, než se vrátíš" mala premiéru v máji minulého roka. Podľa témy, použitých scénických prvkov i herectva by toto dielko mohlo pokojne vzniknúť aj v roku ‘88 či ‘78. Ako hovorí sám autor: ako ďaleko sme došli, než sme sa vrátili. Lenže, aj to je cesta.