e prehry ešte ostanú (čakal by ich boj o 3. miesto) prvýkrát v histórii nášho hokeja v hre o medaily na najvyššom fóre. "Šance cítim fifty-fifty. U chlapcov cítiť zdravú sebadôveru, ktorej napomáha aj mohutná telefonická podpora. Okrem privátnych telefonátov sa po každom zápase ozýva Marián Šťastný, podobne aj prezident hokejového zväzu Juraj Široký," pokojným hlasom priblížil pre SME atmosféru v našom tíme J. Filc. Vo Winnipegu je už "len" 28 stupňov pod nulou, tréneri mali po senzačnom prvenstve v skupine a priamom postupe do semifinále príjemné starosti, ako naplniť štyri dni voľna. "Prvé dva dni sme vypustili, osobný program bol zväčša dobrovoľný, dbali sme na dobrú psychickú pohodu, relax. Vo výťahu sme sa stretli so Švédmi, ktorí ako druhí priami semifinalisti riešili podobné doteraz neznáme problémy. Žartom sme sa navzájom zhodli, že by sme si mohli voľný čas vyplniť priateľským zápasom - aby sme si otestovali finálového partnera. Od soboty sme už v tréningoch pritvrdili, v pondelok bol už typicky zápasový režim," doplnil J. Filc. Na Nový rok sa väčšina tímu spolu s vedením zúčastnila na sviatočnej omši Tomáša Hancka v slovenčine. Odslúžená bola v maďarskom kostole, lebo slovenský bol v tej chvíli vyťažený iným programom. Kňaz T. Hancko požehnal našich hokejistov už po príchode do Kanady. Sprievodca výpravy Dušan Benický si zasa rád vybral dovolenku, vzrušujúca cesta slovenskej dvadsiatky ho napĺňa intenzívnejšie než známa práca vo Vancouveri.
Zdravotný otáznik visel iba nad útočníkom Mirom Zálešákom, ktorého trápili vysoké teploty. "Rozhodol sa až po rozkorčuľovaní, cítil však, že aspoň jednu tretinu by mohol," uviedol J. Filc, ktorého potešila čerstvá správa, že vyše dvanásťtisícovú kapacitu hľadiska rozšírilo pred semifinále otvorenie vrchného poschodia. Slovenský hokej robí po olympiáde v Lillehammeri ďalšiu sympatickú dieru do sveta.
Špeciálny rituál pred zápasom sa v našej kabíne nepestuje, prehlušili by ho hromové decibely techna, ktoré sa šíria z novej miniveže. Chlapci sa na ňu poskladali z vlastného vreckového a po skončení šampionátu ju venujú detskému domovu.
VOJTECH JURKOVIČ
