Už sme toho o "novej ekonomike", založenej na celosvetovom prepojení do všemožných sietí i celkovej globalizácii počuli mnoho. Je však táto "nová ekonomika" skutočne nová, alebo je to stále tá istá stará záležitosť, vylepšená niekoľkými novými trikmi? Svet sa však od základov zmenil. A prvá vec, ktorá sa zmenila a stále sa mení, je samotná rýchlosť tejto zmeny. Rádiu trvalo 40 rokov, kým v Amerike získalo svojich 50 miliónov poslucháčov. Televízia potom potrebovala len 13 rokov, aby dosiahla rovnaký počet. A iba 4 roky trvalo, kým si internetové www stránky získali 50 miliónov domácich užívateľov, a ich využívanie rastie o 1000 % ročne. Pravidlo, že sa rýchlosť i počet tranzistorov zdvojnásobuje každých 18 mesiacov, sa viac než napĺňa, vzhľadom na odhady, že sa celková šírka vlnového pásma celosvetových komunikačných systémov každých 12 mesiacov strojnásobuje. A ako šírka vlnového pásma ďalej rastie, tak sa náklady na prenos informácií stále viac približujú k nule.
I keď táto historicky nezvyčajná rýchlosť zmien robí akékoľvek ich zovšeobecnenie trochu neistým, teda viac než obvykle, dá sa celkom bezpečne povedať, že jedným zo základných momentov, kde sa svet veľmi zmenil, je spôsob, ktorým je vytvárané bohatstvo. A vždy, keď k takejto situácii dôjde, staré vládnuce skupiny zrazu zistia, aké to je nepríjemné vidieť seba samého tak zakrpatieť. Tak ako sa kedysi pozemková šľachta vysmievala novým priemyselníkom, ktorí zhyzdili poľnohospodársku pôdu veľkými fabrikami, tak sa dnes niektorí priemyselníci vysmievajú vedomostiam robotníkov a posmešne ich deklasujú na predavačov hamburgerov. Naozaj hlučný plač nad "de-industrializáciou".
Kedysi sa myslelo, že nedostatok vytvára kvalitu a čím viac je určitých jednotiek vyprodukovaných, tým menšia je ich hodnota. V takto previazanej ekonomike, kde je už možné hovoriť o sieťach, je pravý opak pravdou: jeden faxový prístroj nemá prakticky žiadnu cenu; dva sú viac; tisíc prístrojov, vzájomne prepojených, vytvára skutočnú hodnotu a táto hodnota stúpa s tým, ako sa pripájajú ďalšie a ďalšie prístroje do siete. To isté platí o prepojení počítačov v sieti. A každý ďalší deň sa objavujú nové príklady.
Ak by sme v priemyselnej ekonomike predpokladali, že tým najsprávnejším spôsobom, ako urobiť svoje firmy úspešné a bohaté, je ocenenie našich výrobkov na čo najnižšiu možnú mieru, snáď až k nule, iba ťažko by sme dosiahli nejaký úspech. V podmienkach novej ekonomiky však táto taktika zrodila milionárov. Spoločnosť Netscape takmer zadarmo rozdala prvých 40 miliónov kópií svojho softvéru. Aj spoločnosť Sun sa zachovala podobne v prípade svojho počítačového jazyka Java. Obe spoločnosti tak dali základ štandardnému počítačovému prostrediu svojich klientov a potom neobyčajne prosperovali z predaja vylepšených alebo dodatkových verzií svojich produktov.
Jedným z problémov pri hľadaní pravdy je výber správnych slov, ktorými by sme ju mohli opísať. Keď vypršalo obdobie poľnohospodárstva, bol vytvorený či objavený celý nový slovník, svet si začal zvykať na také výrazy, ako je tlak pary, počet otáčok za minútu a montážna linka. Tak i s koncom priemyselného veku sa začínajú objavovať nové slová, ako bit, byte, CD ROM alebo disketa, ktoré popisujú fungovanie novej ekonomiky. Ekonómia - veda, pri ktorej sa predpokladá, že porozumie všetkým zmenám v ich pravej podstate, za realitou len pokrivkáva. I dnes sú učebnice plné zložitých vzorcov a teórií, ale stále častejšie zisťujeme, že staré teoretické systémy uvoľňujú miesto novej komplexnej vede.
Globálny trh súčasnosti je skutočným modelom toho, čomu vedci hovoria komplexný adaptabilný systém, ktorý je nelineárny a má tendenciu podobať sa skôr biologickému než mechanickému systému. I keď už teraz máme možnosť prenajať si auto i na veľmi vzdialenom letisku, a je vybavené príslušným systémom, aby nás bezpečne zaviezlo do hotela, ktorý sme nikdy predtým nevideli, v ekonomike sa stále ešte nemôžeme ani priblížiť k podobnej miere dôvery, a to ani v jedinom jej bežnom parametre.
Tento posun ku komplexnej, na informáciách založenej globálnej ekonomike, má samozrejme i určitý vplyv na správanie národov. Kedysi sa zdalo, že na dostatku prírodných zdrojov založená produkcia, územné zisky a kontrola nad nimi sú jediné možné spôsoby, ako zvýšiť moc štátu. Je to vlastne len nedávno, čo počas druhej svetovej vojny bojovali armády o kontrolu nad Porúrskou panvou. Dnes by bol takýto zisk zdrojom nestability. V priemyselnom veku sa stali továrne ešte väčšími a ešte ťažšie premiestniteľnými. Keď bol kapitál uložený vo veľkých továrňach s ťažkým vybavením a v základných surovinách, nezostalo veľa miesta obavám, že by sa takéto zisky mohli niekam presunúť, a všetky štáty s tým počítali.
V novej ekonomike je to duševný kapitál, ktorý dominuje produkcii a ktorý je tiež mimoriadne mobilný. Je schopný sa presúvať, a tiež tak robí, keď sa zdá, že je ruka štátu príliš ťažká alebo hrabivá. Peniaze totiž vždy utekajú tam, kam sami chcú, prchajú pred reštrikciami a zostávajú tam, kde sa s nimi pekne zaobchádza. Toto prastaré pravidlo platí ako pre starú, tak i novú ekonomiku. Nič však nie je také pohyblivé a ľahko prenosné ako duševný kapitál. Bill Gates stvoril spoločnosť s jednou z najväčších trhových kapitalizácií na svete, a môže so svojím kapitálom na colnici prejsť cez sektor "nič na preclenie". Jeho manželke sa však môže stať, že bude musieť zaplatiť clo, napr. za prstienok.
Navyše je takmer nemožné nájsť výrobok, ktorý by bol vyrobený z materiálu či častí vyrobených len v jednej krajine. Tento výnimočný výrobný systém, keď je hodnota výrobku pridávaná vo viacerých krajinách, umožňuje práve fakt, že informácie putujú cez, nad i pod národnými hranicami, ako keby neexistovali. Súčasný softvér napísaný v Indii cestuje cez satelit na stavenisko v Chicagu alebo do účtovnej firmy niekde v New Yorku, či kdekoľvek inde na zemeguli. Tvorca takého softvéru nemusí mať žiadnu zelenú kartu, žiadne vstupné vízum a nemusí nikam fyzicky cestovať, aby zarobil svoje peniaze.
Tento úkaz je podstatou nového druhu ekonomickej organizácie a mení dynamiku jej rozvoja i to, ako a kde ľudia zarábajú peniaze. Takto je možné byť zamestnaný na plný úväzok v nejakom odľahlom mestečku, i keď v ňom nie je žiadny podnik, ktorý by vás zamestnal, ba ani v jeho okolí, alebo dokonca v celej krajine.
Niektoré staré pravidlá samozrejme stále platia. Trhy stále stúpajú a klesajú, a davová psychológia stále hrá svoju rolu. "Neviditeľná ruka" Adama Smitha stále funguje, hoci elektronicky a takmer rýchlosťou svetla. Niektoré staré pravidlá prežívajú jednoducho preto, že nie sú založené len na ekonomických dogmách, ale taktiež na ľudskej prirodzenosti, ktorá sa nemení. Čo Adam Smith popísal ako "prirodzené úsilie každého jedinca zlepšiť svoje vlastné podmienky", motivuje ľudí, ktorí riadia novú ekonomiku, práve tak, ako kedysi motivovalo vodcov ekonomiky starej. Len spôsoby, ktorými sa môžete stať bohatými, sa dramaticky zmenili.
WALTER WRISTON
(Autor je emeritným predsedom najväčšej americkej banky Citigroup a autorom knihy Súmrak suverenity)
