NIKÓZIA, ATÉNY (ČTK, TASR) - Utorkové rozhodnutie cyperskej vlády, ktorá ustúpila od svojho zámeru rozmiestniť na Cypre ruské rakety S-300, zakúpené minulý rok v januári, vyvolalo pochvalné reakcie medzinárodného spoločenstva. Na domácej scéne však v jeho dôsledku hrozia vláde prezidenta Glafkosa Kleridisa problémy za údajnú "stratu nervov". Pod ostrou paľbou opozičných strán sa v tejto súvisloti dostal tiež grécky premiér Kostas Simitis. Koaličné, ako aj opozičné strany na Cypre považujú obrat vo veci rakiet ako ústupok Turecku a budú žiadať odstúpenie vlády. Kleridis sľuboval za víťazstvo vo voľbách, že získa rakety skôr ako ostatní kandidáti. "Je to ako objednať si vaňu pre svoj dom a byť donútený umiestniť ju u susedov," povedal poslanec Európskeho parlamentu za Koalíciu pokrokových a ľavicových síl Alekos Alavanos. Medzinárodne uznávaná vláda cyperských Grékov uzatvorila zmluvu o nákupe ruských rakiet v januári v roku 1997. Turecko, ktoré ako jediné uzatvára Severocyperskú tureckú republiku vyhlásenú v roku 1983 na severnej tretine ostrova, okamžite pohrozilo, že rakety v okamžiku ich rozmiestnenia zničia. Po trvalých vyhrážkach Ankary a nátlaku medzinárodného spoločenstva cyperskí Gréci po rokovaní G. Kleridisa s K. Simitisom, oznámili, že od rozmiestnenia ruských rakiet na Cypre ustupujú. Turecko označilo rozhodnutie cyperskej vlády za veľké víťazstvo pre Ankaru. Odveké územné spory medzi Tureckom a Gréckom sa zintenzívnili od roku 1974, keď tureckí vojaci v reakcii na Aténmi inšpirovaný puč v Nikózii obsadili severnú časť Cypru, kde vznikla samozvaná, medzinárodným spoločenstvom neuznávaná Severocyperská turecká republika.