Noc na 1. januára môžu Číňania pokojne prespať. Zatiaľ čo si západný kresťanský svet o polnoci pripíja sektom, nie je táto zmena dáta v Číne a mnohých ďalších kultúrach ničím zvláštnym: ďalší rok tam jednoducho začína inak, píše agentúra DPA. 1. január celosvetovo vzbudí pozornosť zrejme až v roku 2000. Obávaný problém čísla 2000 pre počítače sa totiž týka všetkých krajín bez ohľadu na to, kedy Nový rok tradične vítajú. Vzhľadom na to, že sú komputery plodom západnej kultúry, je tiež automaticky podľa nej programovaný počítačový kalendár.
V Európe platí 1. január za prvý deň roka zhruba len tristo rokov. Pápež Inocent XII. ho stanovil záväzne na 1. január v roku 1691. Predtým sa rok začínal narodením Krista na Vianoce. Vo Veľkej Británii a Švédsku je prvý januárový deň začiatkom roka iba od letopočtu 1752. 1. január ako začiatok roka si vymysleli starí Rimania. Už od letopočtu 153 pred Kristom oslavovali príchod Nového roka v tento deň. Sviatočný posledný deň starého roka bol neskoršie pomenovaný po pápežovi Silvestrovi I., ktorý zomrel 31. decembra 335.
Pre moslimský svet sa rok začína vždy po mesiaci, v ktorom sa koná púť do Mekky. Budúci rok to bude koncom marca. Oslava príchodu Nového roka sa spája s cestou proroka Mohameda z Mekky do Mediny v roku 622, v ktorom sa tiež začína odpočítavanie moslimského letopočtu.
Židia oslavujú Roš ha-šana (hlavu roku) prvý a druhý deň židovského kalendárneho mesiaca tišri, pripadajúceho obvykle na obdobie september až október. Budúci sviatok sa začne 11.septembra. Nový rok ľudia vítajú bohoslužbou. Po Roš ha-šana nasleduje desať dní pokánia a tie uzatvára slávnosť zmiernenia.
V Číne sa novoročný dátum mení podľa tradičného mesačného kalendára rok do roku. Tentokrát Číňania privítajú "rok zajaca" 16. februára. Príchod Nového roka je tiež tradične najväčším rodinným sviatkom. Číňania kedysi oslavovali 15 dní, teraz sa musia mierniť - štát im dáva na oslavy tri dni. (ČTK)
