Podľa niektorých zistení je budúci narkoman v detstve spravidla vzorné a dobré dieťa. V jeho živote nastupujú negatívne javy ako prvé opilstvo, fajčenie či prvý "žúr" neskôr v porovnaní s delikventnou mládežou, ale aj v porovnaní s bežnou, takpovediac normálnou mládežou. Vo veku okolo 12. roka sa však v sociálnom vývoji budúceho narkomana čosi udeje. Dochádza k zvratu. K takýmto poznatkom dospeli v obsiahlom výskume odborníci Ústavu bezpečnostnej vedy a celoživotného vzdelávania Policajnej akadémie v Čechách. "Rodinu budúceho narkomana sme porovnali s normálnou rodinou a výsledok bol prekvapujúci," uviedol jeden z autorov výskumu Petr Sak. Normálna rodina sa vyznačuje výrazne vyšším záujmom rodičov o seba samých, ale aj rodičov o dieťa, sú tam silnejšie citové väzby. Ďalším faktorom sú telesné tresty. Normálne deti boli nepomerne zriedkavejšie a menej intenzívne trestané ako deti, z ktorých neskôr vyrástli narkomani, prostitútky či pacienti diagnostických ústavov. Pri skúmaní voľnočasových aktivít rodičov budúceho narkomana - vo veku jeho 14 rokov - vyšlo najavo, že jeho otec je kultúrnejšie založený než otec normálneho dieťaťa, ba že sa často venuje aj najnáročnejším kultúrnym aktivitám, návštevám divadiel, koncertov, výstav, čítaniu. Na druhej strane však tento otec zvyčajne nešportuje, nevenuje sa turistike, výrazne menej pracuje v záhrade, ale oveľa viac sa angažuje zase v domácich prácach. Matka narkomana takisto nechodí do prírody, nešportuje, ale, čo je asi podstatné, takmer sa nezaoberá domácimi prácami. A napokon obaja sa rovnako málo venujú svojmu dieťaťu. "U budúceho narkomana dochádza ku kríze autority. V rodine začína dominovať matka, sociálne roly sa posúvajú. Je tu aj kríza v uspokojovaní citových potrieb dieťaťa - rodina preňho prestáva byť zdrojom bezpečia," dodal P. Sak.