BRATISLAVA (SME - ru) - Odborníci z rôznych oblastí sa nevedia zhodnúť, či v súčasnom svete zažívame krízu rodiny alebo jej renesanciu. Jedni poukazujú na to, že čoraz viac rodín sa rozpadáva, viac detí sa rodí do neúplných rodín a čoraz viac spolužití funguje bez manželstva. Následne to vraj poznačuje deti, ktoré môžu oveľa ľahšie podľahnúť rizikám doby, napríklad alkoholu či inej droge. Iní znalci oponujú, že v dôsledku spoločenských zmien sa musí meniť i rodina. Českí experti napríklad zistili, že mládež cíti oproti 80. rokom výrazný posun vo vzťahu medzi troma hodnotami: láska, rodina a deti, životný partner. Kým v 80. rokoch ich mladí ľudia takmer stotožňovali, neskôr sa tieto hodnoty začali od seba vzďaľovať. Najskôr sa od lásky odpojila rodina a deti, potom aj životný partner. V súčasnosti je pre mladých typické, že vysoko vzrástla hodnota lásky, ale klesli ostatné dve hodnoty. V SR je situácia trocha iná. "Nesúhlasím s pojmom kríza rodiny," hovorí Peter Guráň z Medzinárodného strediska pre štúdium rodiny (MSŠR) v Bratislave. Podľa jeho poznatkov žiaden výskum na Slovensku nesignalizuje, že by sa ľudia zriekali rodiny, materstva a otcovstva. "Je to veľmi vysoká, jednoznačne preferovaná hodnota aj u mladých ľudí, ktorí ešte nemajú vlastné deti. Zo slovenskej reality nemám dôkazy o tom, aby som hovoril o kríze rodiny." Podľa P. Guráňa treba principiálne oddeliť formálne zmeny v štruktúre rodiny a zmeny v jej obsahu. Práve Európa je podľa neho príkladom mnohorakosti v tom, akými odlišnými spôsobmi môže rodina fungovať. Napríklad v 90. rokoch možno pozorovať výrazné rozdiely v tom, ako funguje trebárs anglická, škandinávska či talianska rodina alebo rodiny vo východnej Európe. "Ak povieme, že vyše 50 % škandinávskych detí sa rodí mimo manželstva, neznamená to, že by ich nevychovávali rodičia. Naopak práve v Škandinávii pôrodnosť oproti ostatnej Európe stúpa. Ľudia tam chcú mať deti, ale neuzatvárajú manželstvo. Ide o kvalitu vzťahov. Formy rodiny sa budú diverzifikovať a musíme sa s tým zmieriť aj u nás. Aj naši mladí ľudia budú chcieť vyskúšať iné formy," konštatoval Guráň. Popri evidentných zmenách v štruktúre slovenskej rodiny však prekvapujúco pôsobia nové poznatky o zmenách jej obsahu. Ako totiž zistil výskum MSŠR, zmeny v obsahu sa takmer nedejú. V hlavných výchovných preferenciách zostáva dnes slovenská rodina orientovaná na takmer rovnaké hodnoty ako generácia starých otcov. Výchova k samostatnej, nezávislej a aktívnej osobnosti, ktorá u nás nemala nikdy prevahu, sa ani dnes vo väčšine slovenských rodín "nenosí".