(obviňujúci)
Otec: "Maja, posaď sa s nami. Potrebujeme sa s tebou porozprávať."
Mária: "Som unavená, mami, chcem si ísť ľahnúť."
Mama: "Naozaj vyzeráš unavene. Mala si sa dobre?"
Otec: "Mária, je to hanba. Pozri sa na seba! Páchneš ako pivovar a vyzeráš otrasne! Čo to so sebou robíš? Takto sme ťa vychovali? Odpovedz mi!"
Mária: "Stále sa do mňa staráš. O čo ti ide. Len som si dala jedno pivo. No a čo? Všetci moji priatelia to robia. Som unavená, chcem ísť do postele. Zajtra mám ťažký deň."
Mama (manželovi): "Je už neskoro."
Mama (dcére): "Bola s vami aj Betka? Je to také šikovné dievča. Chceš trocha čaju, než pôjdeš spať?"
Konštruktívny rozhovor
(podporný)
Mama a otec sa rozhodli pohovoriť si s Máriou, keď je triezva.
Otec: "Maja, sadni si s nami, potrebujeme sa s tebou porozprávať."
Mária: "Som unavená, mami, chcem ísť spať."
Mama: "Mária, posaď sa k nám. Je to pre nás dôležité."
Otec: "Mária, už dlhší čas nás znepokojuje tvoje pitie. Veľmi sme sa báli o tom čo len zmieniť, aby si sa na nás nenahnevala."
"Milujeme ťa a potrebujeme o tom hovoriť." (Otec sa nakloní k Márii a jemne ju chytí za ruky)
Mária: ...
Otec: "Je to pre mňa naozaj ťažké, Maja. To, čo sa deje v tvojom živote, deje sa aj v mojom, pretože si súčasťou môjho života. Nechcem ťa stratiť. Neviem, aký by bol môj život bez teba. Zašli sme s mamou za pani Janáčovou, ktorá je poradkyňa. Veľmi chceme, aby si išla nabudúce s nami. Toto je rodinný problém, a keď budeme držať jeden s druhým, vyriešime ho spolu."
Mama: (Nežne drží dcéru, kým s ňou otec hovorí, tak aby ho mohla plne vnímať) "Ľúbim ťa, zlatko. Sme v tom spolu. Náš termín je zajtra o piatej. Chceme, aby si bola s nami."
Mária: "Dobre, ale len raz."
Mama: "Niekde musíme začať."
m m m
Nekonštruktívny rozhovor je príkladom autoritatívneho rodičovského presadzovania svojich názorov. Konštruktívny rozhovor ukazuje smerovanie k partnerskému vzťahu medzi rodičmi a dcérou, kde je predpoklad pre otvorenosť komunikácie a zachovanie vzájomnej úcty medzi členmi rodiny. Rodič svoje dieťa počúva a vníma, jeho mienku berie do úvahy. Dcéra môže mať pocit, že rodičom nezáleží len celkove na jej osobe a živote, ale aj konkrétne na tom, ako práve žije a čo o sebe hovorí. Je dôležité, aby sa rodičia k riešeniu situácie postavili aktívne, volili citlivý postup, neznačkovali dcéru hanlivo, nevyhrážali sa jej. Naopak, chcú ju podporovať a slovne jej to aj prejavujú. Svoj postoj sprevádzajú aj jemným dotykom, ktorý dcéra pravdepodobne neodmietne. Miera intimity závisí od toho, ako sa citové vzťahy prejavovali v rodine navonok už predtým. V rozhovore je aj priestor pre názor mladého človeka, ktorý rodič rešpektuje. Zakaždým je dôležité, aby šlo o prirodzenú, nie násilnú či nátlakovú formu. Bližší komentár k obom variantom rozhovoru uvádzame v pravom stĺpci dole na tejto strane.
(Príklady rozhovorov sú prevzaté z tréningového programu "Povedz to priamo" americkej autorky prof. Pauly Englanderovej-Goldenovej. Získali sme ich z Inštitútu Virginie Satirovej v SR od PhDr. Hany Ščibrányovej, ktorá oba materiály preložila)
