Primárnym cieľom tohto systému bolo zamedziť použitie vojenskej sily štátmi v medzinárodných vzťahoch. Jedinou výnimkou, kedy je použitie vojenskej sily legálne, je mandát vydaný Bezpečnostnou radou OSN (BR OSN) na základe článku 421 Charty OSN. Vzťahy medzi Irakom a USA boli pred začiatkom operácie viac ako napäté. USA sa odvolávali na opakované neplnenie požiadaviek, ktoré BR OSN uložila Iraku vo svojich rezolúciách, medzi nimi neochota Iraku umožniť inšpektorom OSN prístup do všetkých objektov, kde jestvovalo podozrenie, že sa tam nachádzajú zbrane hromadného ničenia. Irak na druhej strane označil sankcie a požiadavky OSN za neprijateľné a prípadné použitie vojenskej sily ako porušenie územnej celistvosti a nezávislosti krajiny. Pri zdôvodnení použitia sily sa americkí a britskí predstavitelia odvolávali na rezolúcie vydané BR OSN a následky označili za zodpovednosť irackej vlády. Tento postup USA a Veľkej Británie je však z hľadiska medzinárodného práva neprijateľný. Charta OSN hovorí jasnou rečou, že rezolúcie vydané BR OSN nemôžu iné štáty považovať - v tomto prípade USA a Veľká Británia - za dostatočný dovod na použitie ozbrojenej sily. Rezolúcie majú síce právnu silu v tom zmysle, že sú pre daný štát záväzné, ale jedine mandát BR OSN umožňuje použitie vojenskej sily. USA ani Veľká Británia však mandát nezískali, a tak operácia Púštna líška musí byť z medzinárodnoprávneho hľadiska chápaná ako unilaterálne použitie sily a tým porušenie noriem medzinárodného práva zakotvených v Charte OSN. Tento postup neospravedlňuje ani fakt, že USA a Británia označili situáciu za naliehavú, hoci je pravdepodobné, že prípadné hlasovania BR OSN o vydaní mandátu by bolo vetované Čínou alebo Ruskom, ktoré použitie sily odsudzujú.
Vo svojom príhovore americký prezident Clinton okrem iného uviedol, že cieľom operácie bola ochrana národných záujmov USA a celého svetového spoločenstva. To, že národné záujmy USA boli ohrozené, uznala väčšina štátov. Avšak nie je možné, aby USA a Veľká Británia jednostranne použili vojenskú silu a pritom sa pokladali za svetového policajta konajúceho v mene celej OSN. Z tohto dôvodu sú slová generálneho tajomníka OSN Kofiho Annana, ktorý označil deň začiatku operácie za smutný deň pre OSN, celkom pochopiteľné. MARTIN BAK
(Autor je študentom medzinárodného práva na University College Utrecht)
