tvorcov, ale aj tých, o ktorých sa film snažil čosi vypovedať. Novému pôvodnému seriálu scenáristky Martiny Hubovej a režiséra Ľuba Kocku Horská služba sa toto všetko "podarilo". Dnes, namiesto lavíny nevôle, ktorú so sebou seriál spustil, by si autori asi oveľa viac želali to, po čom netúži žiadny autor - aby ich dielo upadlo do hlbokého nezáujmu. Reagovať však museli už po odvysielaní prvých dielov, na ostré protesty členov Horskej služby, ktorí sa ohrádzali, že film znevažuje povolanie záchranára a vykresľuje prácu v horách nerealisticky, zľahčujúco. Ak by bol problém "iba" tu, ešte vždy mohol mať seriál iné silné stránky. Jeho slabina však, bohužiaľ, zďaleka nezostala iba v horách. Naopak, ak scenáristka na výhrady odpovedala, že film nechcel kopírovať prácu a život členov Horskej služby, ale vypovedať čosi o medziľudských vzťahoch, udrela klinec po hlavičke. Film totiž nielenže opisuje absolútne nerealisticky a plocho život v horách, ale život a medziľudské vzťahy ako také.

Mnohí seriál prestali sledovať z prozaického dôvodu - z únavy nad ukričanosťou, preafektovanosťou, hystériou a zarážajúcou nelogickosťou konania postáv, v ktorých navyše divák nemal šancu pohodlne sa zorientovať. Tej sa napokon nedostalo ani ostatným, ktorí seriál dopozerali. Nádhernú tatranskú prírodu zaľudnili tvorcovia desiatkami figúrok, s ktorými však tragicky nevedeli až do konca pohnúť. Žiadnej z postáv sa neušiel ani náznak či pokus o vykreslenie osobnosti, charakteru, minimálneho vývoja. Pozorovali sme len dvojrozmerné makety, ktoré so svojím schematickým zafarbením vstupujú do nudných schematických vzťahov s inými maketami, aby sa mohli zraziť, srdcervúco vykričať do sveta svoj bôľ, rozísť a zasa zísť s niekým iným. Je tu tvrdý, bojovný, no v podstate vždy zásadový Robo, rozšafný, ľahkomyseľný "floutek" Oto, hĺbavý a trochu neistý Peter, jedna verná a jedna neverná dievčina, starší kolegovia - tí chápajúci, ale aj tí hlúpi-nechápajúci, núdza nie je ani o tisíckrát videné lacné postavičky, takmer ako vypadnuté z kreslených seriálov: podľa šablóny vykreslení boss tunajšieho podsvetia, miestny plejboy alebo chatár - ako inak - správny chlap spätý s prírodou, atď. Záhadou zostáva, načo toľko osadenstva, keď všetky postavy sú "hotové" od prvého momentu a divák si je istý, ako sa v tej-ktorej situácii zachovajú, kam položia nohu, kde zvýšia hlas. Apropo - zvýšený hlas. Ľudia vo svete Horskej služby na seba buď hystericky ziapu, alebo po sebe hádžu filozofickými perlami typu: "Sme nešťastní, lebo nežijeme s ideálmi, ale so skutočnými ľuďmi." Rýdza súčasnosť je tu naznačovaná a zachraňovaná nadávkami, nefunkčne trčiacimi z dialógov, promiskuitou a ukričanosťou mladých ľudí v krčmách alebo na diskotékach. O našej dobe tak seriál chtiac-nechtiac verne vypovedá iba signálom, že Horskou službou sa zlatá éra pôvodnej televíznej tvorby zďaleka nezačína.

Menej je viac v prípade Horskej služby platí bezzvyšku. Tvorcovia chceli po "hladovaní" v domácej televíznej tvorbe a nebodaj aj po vzore amerických "bejvočov" ponúknuť všetko: akčnosť, citové problémy, erotiku, pôsobivé obrázky prírody, herecké hviezdy. Zo všetkého zostal chabý náznak, v silenej, chvíľami sa zdá, či nie v parodizovanej polohe. Nulová výpovedná hodnota zostáva najmä tam, kde sa chceli autori "babrať" najviac - vo vzťahoch. A hviezdy? Tí zo staršej hereckej generácie si možno iba povedia - Toto som si mohol odpustiť. No je veľká škoda, že toľko mladých aj talentovaných tvárí sa objavilo v čomsi, čo si všetci zapamätajú ako totálny prepadák, a najmä - v ktorom nebolo čo hrať.

Že malo ísť o súčasť propagácie Tatier čoby budúceho dejiska olympiády? Tak načo potom ten nikde nekončiaci, ale ani nezačínajúci šesťhodinový dej k tomu?

ALEXANDRA TINKOVÁ

(Autorka je stálou

spolupracovníčkou SME)