osť menovej politiky centrálnej banky. V mzdovej oblasti však závery MMF vo všetkých bodoch nekorešpondujú s vývojom slovenskej ekonomiky. Fond zároveň upozornil na čiastočnú neprehľadnosť vykazovaných štatistických údajov o hospodárstve SR. V rozhovore pre agentúru SITA to povedal hlavný ekonóm Tatra banky Ján Tóth.
J. Tóth súhlasí zo závermi MMF týkajúcimi sa vývoja platobnej bilancie. Dôležitým ukazovateľom je podľa neho základný účet platobnej bilancie reprezentujúci časť deficitu bežného účtu, ktorý nie je financovaný priamymi zahraničnými investíciami. V auguste toto číslo dosiahlo 9,2% na HDP a zaraďuje Slovensko medzi jednu z najzraniteľnejších ekonomík na svete. Fond vo svojej správe zároveň predpokladá, že prebytok na kapitálovom a finančnom účte bude v nasledujúcom období klesať. Vzhľadom na to, že vláda sa zaviazala znížiť deficit bežného účtu na 4-5 % HDP, bude podľa J. Tótha veľmi dôležitá otázka, čo bude klesať rýchlejšie. "Pokiaľ by sa prebytok na kapitálovom a finančnom účte znižoval rýchlejšie ako deficit bežného účtu, kurz slovenskej koruny bude ohrozený," zdôraznil J. Tóth.
Podľa jeho výpočtov je už v súčasnosti celá platobná bilancia v deficite. "V prípade fixného kurzu meny by saldo platobnej bilancie predstavovalo pokles oficiálnych devízových rezerv. Keďže v súčasnosti má SR plávajúci kurz meny, deficit celej platobnej bilancie bude znamenať odlev finančných prostriedkov z trhu, čo vytvára tlak na menu," skonštatoval J. Tóth.
MMF zároveň upozornil, že menová politika centrálnej banky nebola v tomto roku reštriktívna. "Pokiaľ zhodnotíme vývoj peňažnej masy M2, jej relatívne nízky rast ovplyvňuje skôr vývoj čistých zahraničných aktív ako kroky Národnej banky Slovenska," zdôraznil. J. Tóth zároveň upozornil, že v niektorých obdobiach tohto roka klesli úrokové sadzby na príliš nízku úroveň. "Pokiaľ sa úrokové miery znížia na veľmi nízke hodnoty, ako sa to stalo napríklad v lete po vládnej emisii eurobondov, je veľká pravdepodobnosť, že sa vrátia prudko hore," povedal. Podľa neho by bolo vhodnou politikou udržiavať reálne úrokové sadzby aspoň na úrovni 6 %, čo znamená po započítaní súčasnej inflácie hodnoty okolo 12-13 %.
J. Tóth zároveň nesúhlasí s MMF, že by rast miezd bol jedným z kľúčových problémov slovenskej ekonomiky. Podľa neho štatistické údaje dokumentujú, že reálne mzdy rástli za prvé tri štvrťroky o 3,8 % pomalšie ako produktivita práce. Podobný vývoj trvá od polovice minulého roka. "Mzdy nevytvárajú inflačné tlaky a na rast dovozu v tomto roku viac vplýval vývoj fiskálneho deficitu," zdôraznil. Preto by podľa neho nebolo vhodné ani plošné zmrazovanie miezd v štátnej správe, skôr by riešením bolo znižovanie počtu pracovníkov, ktoré už ministerka financií Brigita Schmögnerová avizovala. "Špičkoví odborníci v štátnej správe by práve naopak mali mať niekoľkonásobne vyššie mzdy. Znižovanie alebo úplné zmrazenie platov by nebolo vhodné aj pre riziko zvýšenia korupcie v orgánoch štátnej správy.
Štatistické údaje o vývoji rastu HDP Slovenskej republiky nie sú úplne jasné, čo vo svojej správe zdôraznil aj MMF. Takmer polovicu HDP vytvorila oblasť služieb, ktorá je sama o sebe štatisticky dosť nejasná. Ako povedal J. Tóth, Štatistický úrad SR napríklad doteraz nezrevidoval údaje o raste slovenskej ekonomiky v minulom roku, ktorých revidovanie by zmenilo aj rast v tomto roku. J. Tóth by preto uvítal sprehľadnenie štatistiky v tejto oblasti.
