Cez internetové noviny sledujem kompletne celé dianie u nás. Najmä vo futbale. Čítam SME, keď vy ešte sladko spíte. Vychádza dobre na Internete. Teším sa hlavne na vaše komentáre a analýzy. Čítam všetky noviny a ste asi najtvrdší. Nie je to pre mňa nič bombastické, nové. Stačí si zalistovať v mojich príspevkoch... Všetko sa to dalo očakávať, lebo pokles bol dlhodobý, a to sa muselo prejaviť výkonnostným skokom. Bol len otázkou času a v klubovom futbale sa prejavil oveľa skôr. Veľa sme o tom spolu diskutovali. Ja len zopakujem.
Vidím veľa príčin. Na prvé miesto by som dal nepracovitých preplatených, a teda aj spokojných hráčov. Stále sú bez potrebného tlaku. Im stačí, keď po Portugalsku ospravedlnia výkon banálnou a formálnou vetou. Hlbšie nepôjdu. A načo aj. O tri dni príde nový cirkus. Hráči vládnu v našom futbale už niekoľko rokov a sú stále nepriestrelní. Už nechcú hrať ani v zahraničí. Načo? Keď hráča pre "okaté" porušenie morálky odniekiaľ vyhodia, tak sa o neho štyri slovenské kluby pobijú... On nemá problém, on z nemorálky profituje...
Tréneri, keď chceli prežiť, prijali túto hru. Začali si chodiť z klubu do klubu bez akejkoľvek zodpovednosti za prácu, lebo ich práca sa v kratšom časovom úseku nemohla prejaviť. Väčšina z nich len proklamovala náročnosť. Tú hráči a na ďalšom stupni funkcionári nepripustili.
Novodobí funkcionári, majitelia-obchodníci si mysleli, že vo futbale sa dá všetko kúpiť a predať. Že je to len otázka výšky sumy. Všetko hráčom dovolili a z trénerov si urobili terč zodpovednosti. Za všetko. Hromozvod. Za tým všetkým ešte ťahajú nitky tipovacie kancelárie. Z tohto, dnes už rozvinutého systému výborne profitujú hráči, rozhodcovia, funkcionári (hlavne tí čo majú na starosti špinavú robotu). Len futbal plače, lebo úspech v ňom je založený na iných princípoch. Kto bude chcieť tento zárobkový podnik rozbiť, ten si bude musieť požičať ochranku od Rezeša... Alebo inú vysokokvalifikovanú ochranu, lebo mu niekto vystrelí pri zadku.
To, čo som v týchto riadkoch teraz napísal o slovenskom futbale, je len sci-fi. Berte to tak, ako keby som nič nepovedal. Pretože náš futbal je čistý ako ľalia a už dobré desaťročie sa nič nečestného nestalo. A teda ani nikomu nič nedokázalo. Akurát len trošku začal krívať futbal... Toto, čo som napísal, je len moja silvestrovská fantázia, ale nie silvestrovský humor.
Je pekné až dojímavé, že sa všetci tak vehementne bijú o slovenský futbal, že ho tak strašne ľúbia. Ja som však ešte nikdy nevidel a ani nepočul, že by sa ľudia bili o lopatu, o ťažkú robotu. Takže to lopata asi nebude. Asi to budú veci vyššieho princípu, kde rebríček slovenských futbalových princípov otvárajú peniaze, popularita, atraktívne zájazdy... Tak to bolo vždy a to nie je dodnes prekonané. Chvalovského ako Česi nemáme...
Mám sa veľmi dobre a som spokojný s tým, čo robím. Ale napriek tomu mi je smutno za slovenským futbalom, za vami. Za našou spoluprácou. Za kamarátmi a spolubojovníkmi. Niekedy si však myslím, že je dobre, že som tu. Hlavne keď čítam naše noviny o futbale a detailne poznám zostavu, systém a taktiku hry mnohých aktérov mimo ihriska. Preto už dlho fandím systematickej práci Interu, lebo to je aj malý návod, ako vyjsť z tejto komplikovanej slovenskej situácie. A to bola vždy moja predstava, za ktorú som nebol až tak veľmi obľúbený. Každý môže aj na mňa prstom ukázať ako na jedného z vinníkov. Nedá sa nič robiť. V jednom však mám náskok. Mal som možno aj šťastie, že skorumpovaný som nebol. Okolo mňa nikdy nelietali veľké peniaze. Riadil som sa hlavou a poctivou robotou a to možno mnohým doteraz prekáža. Pohybujem sa v japonskom profifutbale, spolupracujem. Vysvetľujem aj, čo je slovenský futbal. Niekoľko nie veľmi dobrých kontraktov som odmietol a čakám na ten dobrý. Japonsko je veľmi svojrázne vo všetkom. Aj vo futbale a jeho organizácii. Dlhá zvláštna izolácia Japonska a 11 hodín letu zvýraznili rozdiely medzi Slovenskom a Japonskom. Mohol by som o tom napísať seriál... Je to pre mňa dobrá škola a skúsenosť. Srdečne vás pozdravuje
MILAN LEŠICKÝ, Tokio
(Autor je stálym spolupracovníkom SME)
