Alexander Lukašenko. Zámer je obsiahnutý v deklarácii o ďalšom zjednocovaní Ruska a Bieloruska, ktorú podpísali obidvaja štátnici. Deklarácia predpokladá vytvorenie zväzových štátnych orgánov a zodpovedajúcich nadnárodných orgánov riadenia, vytvorenie spoločného rozpočtu a vybudovanie mechanizmu realizácie spoločnej zahraničnej, obrannej a bezpečnostnej politiky. Vytvorenie zväzového štátu Jeľcin a Lukašenko označili za "efektívnu odpoveď na výzvy 21. storočia". Pripustili, že zväzovým štruktúram budú Moskva a Minsk delegovať široké právomoci, no zdôraznili, že Rusko a Bielorusko zostanú zvrchovanými a plnoprávnymi členmi medzinárodného spoločenstva štátov a zachovajú si všetky práva a povinnosti vyplývajúce z uzatvorených medzinárodných zmlúv. Podľa ruskej agentúry ITAR-TASS sú v najbližšom období očakávané rázne kroky v procese rusko-bieloruskej integrácie. "Zvolili sme cestu prehĺbenej integrácie, ktorá preukázala svoju efektívnosť," vyhlásil po schôdzke s Lukašenkom ruský prezident Jeľcin a označil stretnutie za "historické". Podľa jeho bieloruského kolegu "je veľmi dobre, že do 21. storočia vkročíme spoločne, a ak Pán Boh dá, v spoločnom štáte".

Oba územne aj historicky blízke štáty sa stali po rozpade Sovietskeho zväzu v decembri 1991 členmi novovzniknutého Spoločenstva nezávislých štátov. Smútok za "veľkou a silnou krajinou" sa v mysliach časti občanov aj politikov obidvoch postsovietskych republík odrážal hneď od začiatku v snahe po obnovení spoločných zväzkov. Vízia o úplnom zjednotení oboch bratských štátov sa stala veľmi populárna najmä u autoritársky vládnuceho Lukašenka.

Tieto plány sú neprijateľné pre bieloruskú opozíciu, ktorá v piatok v Minsku požadovala nezávislosť krajiny. Protestanti so zástavami Bieloruska a Európskej rady zastavili počas demonštrácie dopravu v centre mesta. Polícia potom zadržala 14 účastníkov demonštrácie.ô