u, o strechu nad hlavou. Spolu s ďalšími 38 deťmi vo veku od 10 do 14 rokov a s tromi učiteľkami prežíva Táňa vianočné a novoročné sviatky v Tichom Potoku, Olšavici a v Lipanoch. V obciach a v meste na hornej Toryse, ktoré vlani i tohto roku zažili na vlastnej koži besnenie vodného živlu. "V prvý sviatok vianočný sme boli s deťmi v kostole na svätej liturgii. Každé malo na sebe niečo nové - teplý šál, čiapku, topánky či vetrovku. Keď som videla rozžiarené tváričky, mala som nádherný pocit. Bol to pre mňa najkrajší darček," zdôveruje sa starostka Tichého Potoka Ľubica Džugánová. Tichopotočania prichýlili 18 ukrajinských detí. Ľubica, v uplynulom volebnom období najmladšia starostka na Slovensku, poskytla svoj príbytok malej Táni i Ľube Mycjukovej, 20-ročnej učiteľke z Velikoho Bičkova. "Ponúkli sme im naše tradičné jedlá - kapustnicu, varený hrach, bobaľky s makom, vyprážanú rybu so zemiakovým šalátom. Samozrejme, predtým oblátky s medom a jabĺčka. Oni to nepoznajú. Na štedrý večer majú zato na stole dvanásť druhov jedla. Nesmú však obsahovať tuk. Špecialitou je kuťa - varená pšenica s medom, orechami a makom," porovnáva jedálne lístky mladá žena, ktorej občania vo voľbách opäť vyjadrili svoju dôveru. Pre Tichopotočanov nie je komunikácia s deťmi problémom. Vo väčšine rodín, ktoré im nezištne poskytli nefalšovanú atmosféru domova, totiž rozprávajú po rusnácky. Aj svätá liturgia v staroslovienčine je pre ne zrozumiteľná. "Sú medzi nimi gréckokatolíci, rímskokatolíci i pravoslávni. Takže 6. januára, keď pravoslávni slávia svoj štedrý večer, zažijú ešte jedny Vianoce," hovorí Ľubica. Väčšina z nich sa už teraz obáva 21. januára. V ten deň sa majú vrátiť do povodňou zničených domovov.

MIKULÁŠ JESENSKÝ