"Trávim takto už štvrté Vianoce a aj keď mi je vždy smutno, už som si na to zvykol a neberiem si to až tak k srdcu," vraví Fero dopíjajúc borovičku. Vzápätí sa v ňom stráca aj zvyšok piva a rozpráva svoj príbeh. Okolosediaci vravia, že v tomto je Fero profík a za pár pív a poldeci dokáže aj dojať. "Len mu veľmi never, on to na novinárov vie," dodáva jeden z chlapov. Fero si ho nevšíma a rozpráva ďalej. Pred tromi rokmi ho vraj opustila družka, prišiel o zamestnanie a onedlho aj o strechu nad hlavou. Odvtedy je bez domova a pretĺka sa životom, ako sa dá. "Skúšal som chvíľu všelijaké príležitostné roboty, ale vždy ma vyhodili. Odvtedy na všetko kašlem," dodáva Fero na svoje akoby ospravedlnenie. Po pár minútach mlčania, ktoré sú prerušené iba žiadosťou o ďalšie pivo, sa vracia k vianočnej téme. "Bol som včera v Umelke, tam to bolo dobré. Dali nám kapustnicu, vysmážanú rybu so šalátom, koláč aj pivo. Dnes rozdávala charita na stanici kapustnicu, ale to bola len nejaká voda. Nehovorím, je to od nich pekné, ale aj tak si myslím, že to robia len preto, aby sa niekto opeknil, zapísal si čiarku a potom mal celý rok o čom hovoriť. Okrem toho, nahrnie sa tam vždy plno ľudí, tí šikovnejší sa otočia aj dva-trikrát a niektorým sa ani neujde," vraví Fero na margo tradičných vianočných akcií pre bezdomovcov, pričom dodáva, že patrí práve do tej kategórie, ktorá sa niekoľkokrát "otočí". Bolo 24. decembra popoludní, o pár hodín sa v rodinách začali zažínať vianočné stromčeky a rozbaľovať darčeky. Fero bol o tomto čase už skrytý vo svojom bunkri, ako vraví dočasnej streche nad hlavou, a jeho jedinou starosťou bolo, ako sa v noci zohriať.

ANDREJ ŠIMONČIČ