Vianoce pre Holanďanov znamenajú to isté ako pre Slovákov. Je to čas spomienok, sviatočného jedla a darčekov. V Holandsku je zvykom vyzdobiť si domov, pričom každý rok je v móde iná farba - biela, modrá alebo strieborná. Holanďania však nemajú typické vianočné jedlá ako na Slovensku, napr. kapra a kapustnicu, výnimkou je snáď vianočná štóla - charakteristický chlieb s mandľami a hrozienkami, na ktorom si rada pochutnáva aj Mariana Noteboomová, 2. tajomníčka holandského veľvyslanectva. Odkedy pôsobí na Slovensku, trávila vždy vianočné sviatky tu, tento rok ich bude po prvý raz sláviť doma v Holandsku spolu so svojou trojgeneračnou rodinou. "Keď som bola malá, Vianoce boli oveľa príjemnejšie. Vianoce sú pôvodne cirkevným sviatkom bez darčekov, darčeky sa rozdávajú na sv. Mikuláša 6. decembra. Len nedávno sa vďaka komerčným vplyvom Vianoce stali udalosťou, keď sa rozdávajú darčeky. Mám narodeniny 26. decembra, v deň ktorý nazývame 2. sviatok vianočný. Ako dieťa som si užívala teplú príjemnú atmosféru Vianoc, ako aj darčeky práve vďaka mojím narodeninám, ktoré sú v Holandsku snáď dôležitejšie ako na Slovensku, lebo my neoslavujeme meniny," hovorí.
Mariana Noteboomová veľmi rada chodieva na vianočné trhy, ktoré sa v Holandsku nekonávajú. "Mám veľmi rada tieto trhy, lebo majú veľmi peknú nekomerčnú atmosféru. Vždy mi je ľúto, keď sa 24. decembra skončia. Okrem toho mám veľmi rada typické slovenské vianočné jedlá. Sú veľmi chutné a nie sú také prehnané ako v niektorých iných kultúrach," hovorí tajomníčka holandského veľvyslanectva, ktorá po predchádzajúce roky rada ostávala cez Vianoce na Slovensku.
Vianočné trhy rád navštevuje aj taliansky veľvyslanec Egon Ratzenberger. "Veľmi som obdivoval vianočné trhy na Hlavnom námestí v Bratislave. Sú neobyčajne príjemné a vyžarujú nákazlivú radosť. A tá by sa mala ‘zaviesť‘ v oboch našich krajinách," hovorí. "Vo všetkých krajinách, v ktorých sme v posledných rokoch spolu s rodinou bývali, sme dodržiavali tradície, ktoré, aspoň čo sa mojej rodiny týka, pochádzajú z Fiume, teda zo severného Talianska," povedal taliansky veľvyslanec, ktorý na vigíliu zvyčajne večeria v úzkom rodinnom kruhu. "Rozbaľujú sa darčeky, spievajú sa koledy a niekedy sa rodina zúčastní na polnočnej svätej omši. Štedrá večera je bezmäsitá, jeme úhora, sardinky v oleji, syry a čaj, ale v posledných rokoch na štedrovečerný stôl prenikol aj nejaký ten kúsok šunky," dodáva Egon Ratzenberger. Ďalší deň býva v jeho rodine obyčajne bohatý obed, v posledných rokoch však myslia už viac na racionálnu výživu, a tak dávajú prednosť ľahším jedlám. "Doteraz sme nepociťovali potrebu rozšíriť naše zvyky o nové prvky, pretože spôsoby oslavy narodenia nášho Pána sú viac-menej príbuzné," hovorí taliansky veľvyslanec. (ch, ru)
ANKETA