Stratégia Bieleho domu na záchranu prezidenta Billa Clintona pred obžalobou a následným procesom v Senáte nie je v týchto chvíľach vôbec jasná. Ak po Právnom výbore Snemovne reprezentantov hlasovala za impeachment aj väčšina 435-člennej Snemovne, podľa ústavy nasleduje už len "súdny" proces v Senáte, ktorý však musí dvojtretinovou väčšinou odvolať najvyššie šéfa Bieleho domu predčasne z úradu. Pravdaže, republikáni by museli mať k dispozícii 67 hlasov zo sto, no toľko nemajú. Oficiálne si udržiavajú aj po tohtoročných novembrových voľbách do Kongresu väčšinu v oboch komorách, ale v rozhodujúcom Senáte len rozdielom päť hlasov. Na odvolanie prezidenta, ktorý si problém vyrobil sám aférou s Monikou Lewinskou, je to teda málo. Preto sa v nasledujúcich dňoch dajú očakávať iba štyri veci: republikáni sa budú usilovať o získanie nerozhodných demokratov, demokrati zasa o získanie niekoľkých váhajúcich republikánov. Jestvuje však aj možnosť tzv. censure (pokarhanie prezidenta kongresovou rezolúciou) ešte pred tým, než by sa celá kauza dostala do Senátu. Išlo by o akúsi formu kompromisu oboch politických jednotiek. Za túto možnosť sa dokonca vo významnom článku v denníku The New York Times prihovoril včera aj bývalý Clintonov republikánsky protivník na prezidentský úrad, Bob Dole, dlhoročný senátor. Jeho slová by mohli zavážiť. Štvrtá možnosť, že by sa Clinton podobne ako pred štvrťstoročím Richard Nixon, vyhol prípadnému procesu v Senáte, je podanie demisie a odovzdanie úradu viceprezidentovi Alovi Gorovi. Táto možnosť je zatiaľ viac-menej teoretická, pretože Clinton o dobrovoľnom odstúpení z úradu v týchto chvíľach neuvažuje. Ak je však pripravený nechať sa súdiť Senátom, čo by sa stalo v amerických dejinách po druhý raz (v roku 1863 súdil Senát prezidenta Andrewa Johnsona), treba skutočne jeho politickú odvahu obdivovať a dokonca zložiť pred ním klobúk. Či sa však stane tak alebo onak, Clinton prekonal zatiaľ vo svojej najvyššej funkcii, dosiaľ trvajúcej šesť rokov, najťažší týždeň svojho úradovania. Odštartoval vojenský úder proti irackému diktátorovi, snažil sa osobne počas návštevy Blízkeho východu dostať k mierovému spolunažívaniu Izraela a Palestínčanov a doma ho kongresmani "obdarovali" možnosťou predčasného odvolania senátormi v Senáte. Clinton však počas celej doterajšej politickej kariéry dokázal bojovať. Chápe, že má oporu vo väčšine Američanov, ale napokon o jeho osude už budú podľa ústavy rozhodovať volení zástupcovia ľudu: senátori.
Bill Clinton je raneným prezidentom, ktorý sa síce môže spamätať aj z prehry v Senáte, ale v histórii už zostane zapísaný ako muž, ktorému veľmi vážne hrozilo predčasné odvolanie z úradu. Za "nepatrnú drobnosť": klamanie pod prísahou a zneužívanie právomocí najvyššie postaveného politického činiteľa. Bohužiaľ, politika obsahuje v sebe aj formu politickej a mnohokrát aj osobnej deštrukcie… To je aj prípad Billa Clintona, ktorý mal šancu byť v histórii zapísaný ako jeden z veľkých mužov amerických dejín, po boku takých mien, akými bol John Kennedy či dokonca Abraham Lincoln… MICHAL HAVRAN
