Vetroplaška je žena do vetra, poveternica. Prečo sa nepovie dievča do vetra, slečna do vetra? Nuž, asi preto, že akási vetroplachosť v mladšom dámskom veku je nielen tolerovaná, ale svojím spôsobom aj pôvabná. Lenže od dámy v ženskom veku sa už očakáva zrelosť, cudnosť, múdrosť a usadenosť. Mala by byť už pod čepcom a byť kvočkou svojej usporiadanej rodinky. A tie, ktoré sa na túto cestu nevydali, prípadne sa vôbec nevydali, získavajú označenie vetroplacha. Zaujímavé, že sa zdôrazňuje tá prvá polovica slova. Veľa vetroplašiek je rovnako plachých ako jednorožec z bájnych čias. Nedajú sa chytiť len tak hocikomu. Sú to divožienky našich čias. Majú vietor v hlave a v duši a ako vietor sú nepolapiteľné. Skúste chytiť vietor do dlaní, skúste chytiť takú vetroplašku a uväzniť ju k plienkam a hrncom. Vetroplaška potrebuje voľnosť, potrebuje sa rozbehnúť po lúke a nadýchať sa ostrého vetra. Nestavajte vetrolamy žienkam, ktoré potrebujú k svojmu životu dúšok vetra!