BRATISLAVA (SME - dd) - Slovenská republika zaznamenáva postupné znižovanie miery svojho ekonomického rastu. Ako oznámil Štatistický úrad SR, rast hrubého domáceho produktu SR dosiahol za prvé tri štvrťroky 5,8 %. Za samotný tretí kvartál to bolo iba 5,1 %. V prvom štvrťroku bol pritom rast HDP 6,2 % a v druhom 6,1 %. "Aj napriek určitému spomaleniu je rast HDP stále vysoký. K zmenám ešte dôjde, keď Štatistický úrad SR zreviduje čísla o HDP v roku 1997. Ekonomický rast v roku 1998 bude potom ešte vyšší," povedal hlavný ekonóm Tatra banky Ján Tóth.
Ekonomický rast Slovenska bol ťahaný hlavne spotrebou domácností. Tá na medziročnej báze rástla o 7,6 %. Mzdy však rástli iba o 2,4 %. Analytici preto predpokladajú, že tieto tendencie by sa mali prejaviť poklesom úspor a pretrvávaním vysokého schodku obchodnej bilancie. "Príčinou nárastu spotreby domácností mohli byť obavy z oslabenia kurzu koruny," povedal pre agentúru SITA analytik ING Barings Martin Barto.
Pri svojich očakávaniach hovoria ekonómovia v súvislosti s hospodárskym rastom iba o spomaľovaní. "Určitým lakmusovým papierikom, naznačujúcim trendy ekonomického rastu, je stavebníctvo. To narástlo v prvom kvartáli o 15,6 %, v druhom už len o 1,5 % a v treťom zaznamenalo pokles o 2,2 %. Vo verejnom sektore stavebná produkcia poklesla v októbri dokonca o 46,9 %," upozornil J. Tóth.
V budúcom roku však zníženie ekonomického rastu ovplyvnia najmä snahy vlády o zníženie fiskálneho deficitu a klesajúca výkonnosť ekonomík našich hlavných obchodných partnerov. "Znížením fiskálneho deficitu sa vytvorí priestor na rast investícií súkromného sektora. Táto medzera sa však podľa mňa celkom nevyplní, čo súvisí jednak s vysokými reálnymi úrokovými sadzbami a jednak s poklesom zisku. Znamená to totiž, že vnútorné zdroje podnikov na investície sa tvoria v nižšej miere, ako treba a úverové zdroje sú drahé," vysvetlil hlavný ekonóm Tatra banky. Jeho slová sa zhodujú so štatistickými údajmi, podľa ktorých zisk nefinančných organizácií klesol za prvé tri štvrťroky o 20,5 %, v treťom kvartáli dokonca o 39,6 %.
Externý dopyt bude narážať na problémy s poklesom ekonomického rastu v Čechách a Nemccku, do ktorých smeruje takmer polovica nášho exportu. Prejavili sa však aj určité pozitívne trendy. Export rástol o 14,5 %, import len o 8,6 %. "Pozitívom je aj pretrvávanie rastu priemyselnej produkcie, pričom priemyselné výrobky tvoria jadro slovenského exportu," povedal J. Tóth. Podľa M. Barta z ING Barings je rast priemyslu predovšetkým výsledkom pôsobenia zahraničných firiem, najmä spoločností Volkswagen a Sony. Podľa viacerých analytikov sú tu však aj veľké podniky, problémy ktorých by sa mohli negatívne prejaviť aj na celkových údajoch o exporte. Typickým príkladom sú VSŽ, ktoré tvoria asi 10 % slovenského exportu.
Vplyv na vývoj exportu bude mať aj hodnota slovenskej meny, ktorá sa aj napriek očakávaniam poklesu vytrvalo drží na úrovni medzi 10 a 11 % nad bývalou centrálnou paritou. "Ak sa koruna bude aj naďalej držať relatívne vysoko, rast exportu asi nebude taký vysoký, ako by sa žiadalo," povedal J. Tóth. Vývoj dovozu zasa bude podľa neho závisieť hlavne od fiskálneho deficitu. "Ak by sa ho vláde podarilo v budúcom roku znížiť na 2 % HDP, potom by sa deficit bežného účtu mohol pohybovať na úrovni 5 až 6 % HDP. Ak by ho vláda neznížila pod 3 % HDP, deficit bežného účtu by mohol byť okolo 7 až 7,5 % HDP," dodal hlavný ekonóm Tatra banky.
