Sobota, 23. jún, 2018 | Meniny má Sidónia

Slovensko by malo budovať bankovníctvo a poisťovníctvo podľa Švajčiarska

V Klube ekonómov pri Ekonomickej univerzite vystúpil Ing. Eugen Stalmašek, švajčiarsky občan slovenského pôvodu. Pred odchodom do zahraničia v roku 1968 pracoval ako výskumný pracovník vo Výskumnom ústave zváračskom v Bratislave. V rokoch 1973 až 1985 ...

V Klube ekonómov pri Ekonomickej univerzite vystúpil Ing. Eugen Stalmašek, švajčiarsky občan slovenského pôvodu. Pred odchodom do zahraničia v roku 1968 pracoval ako výskumný pracovník vo Výskumnom ústave zváračskom v Bratislave. V rokoch 1973 až 1985 pracoval ako inžinier pre riadenie akosti v zürišskej pobočky amerického koncernu General Electric pri výstavbe jadrových elektrární v Európe. Od roku 1985 vedie Stalmašek malú firmu Inginiering Inspection Consulting, ktorá poskytuje služby pri údržbe jadrových elektrární. Vo Švajčiarsku žije 29 rokov a spracoval komparatívne národohospodárske štúdie, porovnáva cestu Švajčiarska a iných štátov, najmä Slovenska, v období od polovice minulého storočia.

Hrubý domáci produkt na obyvateľa Švajčiarska dosahuje 26 tisíc USD, je druhý v Európe po Luxembursku. HDP Slovenska počítaný podľa parity kúpnej sily je pod 9 tisíc USD na obyvateľa t.j. je tri krát menší ako vo Švajčiarsku, uviedol Stalmašek. Slovensko tak zaujalo 21. miesto v Európe a tretie spomedzi postkomunistických štátov (menší HDP vykazuje Maďarsko). Týmto zatriedením patrí Slovensko medzi chudobné štáty Európy, v ktorých časť obyvateľstva žije v biede a je nedostatok peňazí na školstvo, zdravotníctvo, armádu a verejné investície. Pritom rast HDP Švajčiarska v období 1994 až 1997 bol malý - 0,8 % ročne. V tom istom období na Slovensku bol rast HDP vyše 6 % ročne, pripomenul Stalmašek. Ukázalo sa, že hospodárska štruktúra Slovenska bola po prepade v roku 1990 až 1993 životaschopnejšia, než sa očakávalo. Existuje nerealistický model, podľa ktorého by HDP Švajčiarska ďalej stagnoval a HDP Slovenska by rástol o vyše

6 % ročne a podľa neho by Slovensko dobehlo úroveň Švajčiarska za 21 rokov, povedal Stalmašek. Avšak opakujúce sa prírastky HDP nad 6 % sú typické pre chudobné štáty pri raste ich bohatstva nastáva určité nasýtenie a spomalenie rastu HDP. Vo Švajčiarsku bol zaznamenaný rast HDP nad 6 % poslednýkrát v roku 1970.

Rast HDP Švajčiarska v dlhodobom horizonte bol najvyšší v Európe, bol spomalený ropnými krízami v sedemdesiatych rokoch. Na raste Slovenského HDP je vidieť výrazný pokles na konci vojny a dlhotrvajúcu stagnáciu od druhej polovice sedemdesiatich rokov až po koniec komunistickej éry s následným prudkým poklesom a dnom v roku 1993. Tak vyplýva z grafov HDP, ktoré vypracoval Stalmašek. Podľa Stalmaška je Švajčiarsko pri hodnotení Slovenska vhodnou referenčnou krajinou. Je ešte menšie ako Slovensko, je hornaté, má málo poľnohospodársky využiteľnej pôdy, má menej nerastných surovín ako Slovensko. Švajčiarsko ani Slovensko nemajú more a oba štáty ale ani ich predchodcovia (Rakúsko-Uhorsko a Československo) nemali kolónie. Ešte na začiatku 19. storočia bolo Švajčiarsko chudobnou až podpriemernou krajinou. Stalmašek sa domnieva, že medzi Slovenskom a Švajčiarskom nebol v minulom storočí veľký rozdiel, vtedy sa u nás aj vo Švajčiarsku žobralo. Aj Švajčiarsko malo do roku 1914 chlebovú emigráciu v počte 400 tisíc ľudí.

Stalmašek vysvetľuje švajčiarsky hospodársky úspech exportnou výkonnosťou švajčiarskej ekonomiky. Export Švajčiarska musí zarobiť na import časti potravín a takmer všetkej energie a surovín. Exportná výkonnosť je pozoruhodná, lebo sa dosahuje pri vysokých švajčiarskych mzdách. Exportná výkonnosť Slovenska na obyvateľa bola v roku 1996 7-krát nižšia, pripomenul Stalmašek. Ťažiskom švajčiarskeho exportu sú tovary vysokým podielom kvalifikovanej práce a výskumu. Ďalším faktorom švajčiarskeho úspechu je intenzívny marketing a silná a komplexná infraštruktúra švajčiarskych firiem vo svete. Podľa Stalmaška sa Slovensko v marketingovej aktivite líši, jeho aktivity sú podstatne nižšie. Švajčiarsky export podporuje švajčiarska zahraničná politika, ktorá sa usiluje o imidž Švajčiarska vo svete. Podľa Švajčiarov je švajčiarska zahraničná politika stotožnená s obchodnou politikou Švajčiarskej konfederácie. Stalmašek pripomenul, že do roku 1993 bola obchodná bilancia Švajčiarska pasívna. Deficit sa kompenzoval aktívnou bilanciou služieb a z výnosov kapitálových investícií švajčiarskych firiem v zahraničí. Export služieb Švajčiarska predstavuje tretinu z tovarového exportu. Stalmašek poukázal na zhoršenie slovenskej bilancie služieb v poslednom období. Švajčiarsku vo sfére služieb prinášajú výnosy turisti, ktorí ho navštevujú. Ročne na obyvateľa prinášajú turisti 1260 USD, na Slovensko 10-krát menej. Švajčiarsko je veľkým exportérom poistenia na svete, slovenské poisťovne takéto aktivity nevyvíjajú. Vysoký je prínos švajčiarskych bankových služieb pre zahraničných klientov. Švajčiarsko predá pre zahraničných zákazníkov ročne 600 ton zlata, pritom zlato neťaží, pripomenul Stalmašek.

Faktorom hospodárskeho úspechu Švajčiarska je, že v ňom pracuje štvrtina cudzích zamestnancov. Najviac tam pracuje Talianov a obyvateľov bývalej Juhoslávie, nasledovali Francúzi. Títo cudzinci nie sú zamestnaní len ako lekári, inžinieri, umelci, ale aj ako riaditelia veľkých firiem. Títo zamestnanci posielajú domov peniaze avšak dane zostávajú vo Švajčiarsku.

Primárnym rozvojovým faktorom Švajčiarska bola 150 rokov trvajúca šťastná zahranično a vnútropolitická situácia Švajčiarska. Tomuto štátu sa podarilo dlhodobo vyhnúť účasti vo vojnách vrátene posledných dvoch svetových. Ale podstatný rozdiel vo výške HDP medzi Švajčiarskom a Slovenskom, ale aj Českom a Maďarskom vznikol medzi rokom 1948 a dneškom. Stalmašek zhodnotil túto éru za komunizmu v Československu ako uplatňovanie neúčinnej až deštruktívnej hospodárskej politiky, ktorá bola obyvateľstvu vnútená aparátnikmi na pokyn cudzej moci. Ak by sa Slovensko mohlo po vojne slobodne rozvíjať, podľa Stalmaška by dnes dosahovalo úroveň HDP 19 tisíc USD na obyvateľa (ako Švédsko). Stalmašek vyzval vybudovať na Slovensku okrem exportuschopného priemyslu a služieb napodobneninu švajčiarskeho bankovníctva a poisťovníctva. Slovensko by malo podľa Stalmaška zintenzívniť svoje úsilie o prijatie do EÚ. Exportne nedostatočné Slovensko potrebuje EÚ viac ako exportne špičkové Švajčiarsko. Ak by nás do EÚ neprijali, čakali by nás pri exporte do EÚ skôr či neskôr clá a kvóty. Slováci potrebujú príležitosť pracovať bez pracovného povolenie kdekoľvek medzi Lisabonom a Helsinkami. Potrebujú to nielen naši nezamestnaní, ale aj tí ktorí chcú získať skúsenosti. Tieto skúsenosti by sa zišli napr. slovenským stavebným firmám a pracovníkom v službách.

Stalmašek priznal, že v referende v roku 1992 hlasoval proti začleneniu Švajčiarska do EÚ. Bohaté Švajčiarsko by muselo po vstupe do EÚ prispievať do spoločných európskych fondov a menej by z nich dostávalo. Dnes sa ukazuje, že za vstup do EÚ by bola väčšina občanov Švajčiarska, uzavrel Stalmašek.

JURAJ ĎURČENKA

Najčítanejšie na SME


          Inzercia - Tlačové správy


          1. Kreditná karta – áno alebo nie
          2. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou
          3. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch?
          4. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí
          5. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček
          6. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru
          7. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho
          8. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky
          9. Arca Brokerage House s výrazným nárastom aktív pod správou
          10. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom
          1. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou
          2. MiddleCap Equity Partners a Mayfair Assets ukončili fúziu
          3. Súboj olympionikov na Malom Dunaji
          4. 5 tipov ako využiť ľahké priečky pri rekonštrukcii bytu
          5. Dvojitý diplom medzi EU v Bratislave a UNWE v Sofii
          6. Ustanovujúce valné zhromaždenie Alumni klubu EU v Bratislave
          7. Kreditná karta – áno alebo nie
          8. Nemusím sa na nikoho spoliehať
          9. Štátny tajomník envirorezortu: Na sucho musíme byť pripravení.
          10. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina?
          1. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí 26 572
          2. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček 11 466
          3. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch? 8 627
          4. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho 8 538
          5. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru 7 706
          6. Kreditná karta – áno alebo nie 6 517
          7. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina? 5 670
          8. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky 5 215
          9. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom 3 980
          10. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou 3 877

          Neprehliadnite tiež

          Kočner a Rusko do väzby nepôjdu, rozhodol súd

          Špecializovaný trestný súd v sobotu viac ako osem hodín rozhodoval tom, či budú Kočner a Rusko stíhaní vo väzbe.