"Pozrite sa, to je ten čudák, ktorý predpovedal, že vyhrám nad Beckerom," typicky mcenroovsky ma privítal tenisový enfant terrible Big Mac, keď si prišiel po šiestich rokoch zahrať na turnaj starých pánov do Melbourne. To len preto, že nerád prehráva a v istý horúci letný januárový večer vo Flinders Parku 1992 niečo prehral a niečo vyhral. Prehral so mnou stávku, lebo si neveril, že zdolá obhajcu titulu a bývalú svetovú jednotku Borisa Beckera v troch setoch! McEnroe v 3. kole Australian Open naozaj vyhral, ba postúpil do semifinále, čo bol v jeho 33 rokoch najlepší výsledok na južnej pologuli. Nedávno tu získal dva tituly v ATP Senior Tour a vytlačil z trónu dlho kraľujúceho Connorsa (McEnroe: "Ten blázon Jimmy si stále myslí, že má najlepšie roky tenisu ešte len pred sebou…") Tenisový čert, ľavák z New Yorku, otec piatich detí a dnes 39-ročný prešedivený "polyhistor" poskytol rozhovor exkluzívne pre SME.
Zasa vám zachutilo vyhrávať. Connors bol však vo vašom veku stále aktívnym profesionálom a oslavoval semifinále US Open…
- Je to nezmar, ale vidíte, aká to bola osobnosť. Také sa dnes z okruhu vytratili. Posledný veľký hráč so všetkým, čo k tomu patrí, bol Becker. Po jeho odchode je to slabé a myslím si, že mnohých by som vedel v dvojhre zdolať. Vo štvorhre by som bol aj dnes ešte medzi najlepšími a som silnejší než hocikto, čo hral v americkom daviscupovom tíme po mojom odchode z dvorcov.
V súvislosti s americkým reprezentačným družstvom ste poskytli všelijaké vyhlásenia. Čo je na nich pravdivé?
- Pravda je taká, že nikdy netreba veriť novinárom, a nielen športovým. Neverím ani vám. Všetci naháňajú senzácie, aby zarobili. No keď už som raz pričuchol k vášmu remeslu, tak rád odpoviem. USA utrpeli debakel od Talianska, a nie preto, že nehral Sampras. Ja by som nemal ten žalúdok stále ho prosiť na kolenách. Problém je v riadení nášho tenisu, a to vám teraz nebudem vysvetľovať, lebo by sme stratili veľa času. Je neskoro plakať nad rozliatym mliekom a stratil som trochu záujem o túto otázku, lebo znovu vymenovali za kapitána Toma Gulliksona. Myslím si, že taký Stan Smith by nebol zlý, ale ani ja nikdy nehovorím nikdy. Ba prečo by som nemohol nastúpiť na dvorec za USA v štvorhre v DC alebo aj na OH?
Myslíte, že by ste vedeli riadiť tenis?
- Prečo nie? Za tie roky som získal dosť skúseností, videl som hru aj z iného pohľadu, z televíznej kabíny, stretávam sa s vplyvnými ľuďmi, spolupracujem na organizovaní ATP Senior Tour. Tenis treba opäť zatraktívniť.
Hádam nie tak ako Agassi proti nášmu Kučerovi na US Open…
- Načo tajiť, Andre hral trochu divadlo, no skúšal všetky prostriedky ako byť úspešný. Ani ja by som nebol anjel a dnes už ani nemusím na dvorci nič povedať, robia to za mňa samotní diváci. No vážne - tenis sa stal mechanickým kolotočom bez šťavy, hráči si už nezájdu spolu na pivo alebo len tak posedieť ako my kedysi, neangažujú sa v tenise. Ukrývajú sa v hoteloch.
Čo si myslíte o Kučerovej hre?
- Je to výborná, atleticky pripravená mačka ako jeho tréner. Kto sa neprichystá na jeho protiúdery zo základnej čiary, je stratený. Je to hádam najlepší "kontrabijec" v dlhých výmenách na svete. Musíte vycítiť jeho slabšie stránky a využiť ich.
Vaše hobby hovoria o tom, že ste sa ešte nerozhodli pre trvalejší post.
- Som spokojný s tým, čo robím. Zaujalo ma výtvarníctvo, viete, že mám v New Yorku galériu. Rád si zahrám na gitare, absolvoval som už niekoľko koncertov pred tenisovými podujatiami. Komentujem pre televíziu, robím reklamy, pozývajú ma na rôzne šou, ale zo všetkého najradšej hrám tenis. Táto nová výzva v ATP Senior Tour ma baví, teraz stále vyhrávam a teším sa na Edberga a Beckera, keď vstúpia medzi nás starších.
Dokážete sa ešte rozčúliť pri tenise pre sporný verdikt rozhodcov?
- Pravdaže. Hra ma stále vzrušuje, bojujeme o body a o peniaze, ale najmä o víťazstvá, a kto by vedel prehrávať. Nezmenil som sa, pravda, nie som už taký prchký a vulgárny, no sem-tam s nervami uletí i slovko-dve…
Po rozvode s Tatum O‘Neilovou žijú všetky tri deti s vami, navyše, ďalšie dve máte s druhou manželkou Patty Smithovou. Kto sa vlastne stará o ne v čase vašej neprítomnosti a čo z nich raz bude?
- Sú to obyčajné deti, ako sme boli my. Robia v New Yorku to isté čo my. Šport, zábava, denné starosti a radosti. Mám teraz na ne viac času ako kedysi, ale stále to nie je dosť. Veľký diel práce leží na mojej žene, ale má to ťažké tak ako manželka Ivana Lendla, otca piatich dcér. Nikto nevie, čo bude z mojich detí, je to priskoro, sú vo veku od troch do trinástich rokov. Nech vychutnajú detstvo a sami sa rozhodnú.
ANDREJ BUČKO,
Melbourne
