VIEDEŇ (TASR) - Bývalý slovenský premiér Vladimír Mečiar pred mesiacmi varoval pred zmenou moci pod záštitou SDK. Voliči však jeho argumentáciu - na všeobecnú úľavu - nebrali na vedomie a autokratov odstavili. V hodnotení SDK sa však Mečiar až tak veľmi nemýlil, pretože novej vláde pod vedením SDK sa podaril pozoruhodný nevydarený štart, analyzuje situáciu na Slovensku rakúska tlačová agentúra APA. Jablkom sváru je minister spravodlivosti Ján Čarnogurský, ktorý sa nehlasovaním za programové vyhlásenie vlády postaral o rozruch v spoločnosti. Čarnogurský nie je mimo radov KDH obzvlášť populárnym politikom. Politický sólista, ktorý v roku 1992 utrpel neúspech vo voľbách pre podporu zákona o zákaze interrupcií, však po svojom terajšom "nie" programu vlády odmieta politické konzekvencie. Predovšetkým SDĽ je pobúrená a rozladená jeho postojom. Neústupný minister svojím postojom spochybňuje autoritu a schopnosť presadiť sa svojho straníckeho druha a premiéra Mikuláša Dzurindu, ktorý hovorí len o "nedorozumení, aké sa môže prihodiť v každej rodine". Vie, že odvolanie Čarnogurského by malo za následok rozkol v najsilnejšej strane v rámci SDK. Koaličný predvianočný pokoj sa preto zatiaľ v Bratislave nedostavil. Na obzore je však aj ďalšia skúška vládnej koalície - voľba hlavy štátu. SDK sa napriek pohodlnej trojpätinovej väčšine zasadila za okamžité splnenie predvolebného sľubu o zavedení priamej voľby prezidenta. Oficiálnym kandidátom koalície je predseda stredo-ľavej SOP, Rudolf Schuster, pričom práve SDK by nerada na čele štátu videla bývalého vysokopostaveného nomenklatúrnika. Exprezident Michal Kováč, ktorý sa teší vysokým sympatiám v rámci SDK, už ohlásil svoju kandidutúru na úrad najvyšší. Predvolebná kampaň začiatkom budúceho roka môže slovenskú koalíciu na širokom základe a s labilným vnútorným životom nebezpečne oslabiť.