nia. Čo nám dnes bráni zhovárať sa slobodne o budúcnosti? Myslím si, že je to predovšetkým minulosť, ktorá zanechala stopy v každom z nás, že sme si zvykli žiť vo svete neznášanlivosti, vzájomného nepriateľstva. A tak za vlastenectvo ešte i dnes považujeme otŕčanie pästí politickým rivalom, za národovectvo preukazovanie našej prevahy nad rozličnými menšinami, za svoj príspevok k dotváraniu sveta zatváranie očí nad krivdami, ktoré sa nás priamo netýkajú. Víťaz berie všetko, beda porazeným, kto má moc, má i právo a spravodlivosť, kúpiť sa dá všetko, kto nesympatizuje s mojou politickou stranou, je zradca, nepriateľ národa, nemá právo podieľať sa na jeho správe. Takéto presvedčenie malo nepochybne vytvoriť príležitosť na uplatnenie sebeckých záujmov niekoľkých politických prominentov, ktorí to aj náležite využili. Spolupracovať s ich početnými prívržencami nebude ľahké. Mnohí odborníci z rôznych oblastí podľahli čaru mečiarizmu rovnako, ako sa medzi mnohých spoluobčanov podarilo vniesť nevraživosť pre rôzne politické presvedčenie, pre rôzny pôvod, pre reč, akou hovoria. Je v záujme ozdravenia našej spoločnosti na to zabudnúť, riešenie porušovaní zákonnosti prenechať súdom. Treba začať písať novú kapitolu našich vzájomných vzťahov, prinavrátiť každému jeho vážnosť a úctu bez ohľadu na jeho politické presvedčenie. Asi to po rokoch života vo svete neznášanlivosti nebude ľahké, ale mali by sme sa o to aspoň pokúsiť, aby sme náš svet zanechali v lepšom stave, než v akom je dnes. PAVOL STANO, Nový Smokovec