HAMBURG (ČTK/DPA) - Suchá v Indonézii, rekordné záplavy v strednej a východnej Afrike a neúrodu v Latinskej Amerike so sebou priniesol El Niňo v sezóne 1997/98. Bol to jeho doteraz najsilnejší prejav, odkedy sa zaznamenáva tento klimatický fenomén a podľa odhadov mníchovskej poisťovacej spoločnosti spôsobil po celom svete národohospodárske škody vo výške 14 miliárd dolárov. Iba v Somálsku prišlo pri záplavách o život viac ako 1200 ľudí. V apríli museli zachraňovať vyše 100 000 Argentínčanov, keď voda zaplavila územie dvakrát väčšie ako Belgicko. Fenomén El Niňo je klimatická anomália, ktorá z doteraz nevyjasnených príčin postihuje v rozpätí tri až päť rokov tichomorské pobrežie Južnej Ameriky. El Niňo nie je nový jav. Americkí bádatelia nedávno objavili výrazné stopy El Niňa z doby ľadovej v sedimente jazera Huron na severozápade USA. Ešte nikdy však neboli odchýlky od normálneho stavu počasia také extrémne ako teraz. "Podľa jednej teórie to súvisí so skleníkovým efektom," hovorí klimatológ Mojib Latif z Hamburgu. Kedy príde ďalší El Niňo, meteorológovia nedokážu presne predpovedať. Pri hľadaní príčin jeho zosilneného priebehu tápu. "Isté však je, že úkazy El Niňo boli v minulých rokoch nielen častejšie, ale aj silnejšie," hovorí Latif. A tento trend bude podľa neho ďalej pokračovať, ak bude naďalej stúpať obsah kysličníka uhličitého v atmosfére.