"Naozaj fantastický zážitok, už aj preto, že neočakávane spestril stereotyp liečebného pobytu," komentovala včerajšie vystrájanie tatranských bosoriek v centre Starého Smokovca pani Ľuba zo Šiah, prechodne pacientka Liečebného ústavu na liečbu chorôb dýchacích ciest v Novom Smokovci. Zatiaľ čo bosorky zvŕtali tatranského primátora Gabriela Ondroviča v snehu po členky bez ohľadu na jeho poltopánky, trojročný Miško zo smokoveckej škôlky ako jediný z detských divákov s plačom odmietal ponúkaný cukrík od jednej z Lucií s dlhým umelým nosom a pehavým mejkapom. "Nesmiem jesť cukríky, pretože ma potom bolia zuby," odôvodňoval obavy z rozšantených bosoriek. "Nápad pochádza od mojej mamy, ktorá v detstve zažila na dedine magické obrady spojené s poverami o Lucii, preto už tretí rok máme gestorstvo nad Dňom tatranských bosoriek," povedala riaditeľka Združenia cestovného ruchu Vysoké Tatry Ing. Bibiána Jarošová. Veštenie, čarovanie a bosorácke formulky v nezrozumiteľnej hatmatilke, poskakovanie a ujúkanie nadmieru baví bosorácku skupinu, za ktorou už tretí rok treba hľadať študentov Stredného odborného učilišťa spoločného stravovania v Hornom Smokovci. Nie všetci diváci schvaľujú bosorácke hry. Po vlaňajšom vystrájaní v kanceláriách smokoveckého mestského úradu, keď priveľmi odviazané Lucie rozhádzali a pomiešali zopár úradných listín, mali vstup na radnicu zakázaný. "Je to umelá folklorizácia , nie skutočný folklór," tvrdí tatranský etnograf PhDr. Ján Olejník. Podľa neho Lucie nie sú bosorky, ale "duchovné osoby". V predvečer Lucie majú prísť do domácností zahalené v bielych plachtách a husími krídlami povymetať z kútov izieb škodlivé nečisté sily.

MARIANA ALEXYOVÁ