Basketbalistky SCP Ružomberok dosiahli v doterajšom priebehu tretieho ročníka Európskej ligy nad Elitzurom Ramla najvyššie víťazstvo zo všetkých zatiaľ odohraných 67 stretnutí (do včerajšieho večera). Po zlom úvode, keď v ôsmej minúte prehrávali 8:16, sa rýchlo vzchopili a naložili izraelskému majstrovi 97:44. Aj keď zoberieme do úvahy všetky trampoty súperiek slovenského majstra v deviatom kole súťaže - nekompletný káder s deviatimi hráčkami na lavičke, z ktorých Lori Avidarová prevzala úlohu kouča, finančné suchoty Ramly, podlžnosti klubu k basketbalovým zamestnankyniam, v Izraeli takýto počin považujú v pravom slova zmysle za ťažký hriech - Elitzur nie je až taký slabý tím. Napokon za tých istých okolností podľahol vo Wuppertale "iba" 34:75. Trénerka Natália Hejková dala šancu všetkým desiatim hráčkam, v druhých častiach oboch polčasov hrali jej zverenky dobre, rýchlo, nezabudli na diváka, dovolili si "basketbal na krásu". Bol to klasický zápas, na ktorom sa mohol divák zabávať, zatlieskať si, jediným dráždivým napätím pre neho bolo, či dajú jeho obľúbené hráčky symbolickú stovku. Slovo "obľúbené" však v stredu večer v ružomberskej ŠH Koniareň dostalo trpkú príchuť. Práve najobľúbenejšia basketbalistka "žabiek" Iveta Bieliková si zlízla od niektorých ľudí, či skôr tvorov (výraz fanúšik patrí do inej kategórie), spŕšku sprostých nadávok, niečo sa pre istotu ušlo aj Zuzane Polónyiovej pri pokazených prihrávkach. V prvom prípade ide o hráčku, ktorá bola pri všetkých úspechoch Ružomberka, pri deviatich domácich tituloch, dvoch bronzových priečkach v najvyššej európskej súťaži, rozohrávačku a kapitánku, ktorá ťahala klub z druhej ligy na výslnie. V druhom prípade možno tvrdiť takmer to isté, hoci Polónyiovej výkonnosť i zásluhy sú iste menšie. To však v tomto prípade nie je dôležité. Závažné je, že Bieliková odmietla viaceré lukratívne ponuky od zahraničia, reprezentantka Polónyiová si svedomite plní úlohu hráčky druhého sledu, nenastupuje v základnej pätorke, hoci v každom inom slovenskom tíme by v nej bola! Trénerka Natália Hejková po zápase soptila zlosťou, prepadala smútku ("Vždy sme boli pyšní na naše obecenstvo," dumala), nechcela ísť na večerné stretnutie tímu s fanklubom basketbalistiek SCP Ružomberok. Pre upresnenie športovej stránky veci, Bieliková hrala skutočne zle, bola na palubovke 12 minút, Polónyiová celkom solídne, hrala 8 minút. Basketbalový klub SCP Ružomberok si potrpí na vysokú spoločenskú úroveň diania okolo športu. Včera pozval členov svojho fanklubu na "ďakovačky na kolenách" (pri hostine boli na stole varené bravčové). V programe večera bol aj bod: ďakovačka hráčok. Pozvanie rámovala veta: Na kolenách ďakujeme všetkým nám, zásluhy si neberieme, patria taktiež Vám.
Ružomberská euroligová streda opäť raz odhalila nepochopiteľnú zlostnosť slovenskej nátury, našu "vzácnu schopnosť", ako sa dá z pekného urobiť smutné. Skutočne za ňu nemôžu Česi, Maďari, Američania ani Eskimáci, ale iba slovenská malosť "ukrivdených duší".
PETER FUKATSCH
