HELENA DVOŘÁKOVÁ - Narodila sa 4. 5. 1943 v Bratislave. Vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, v rokoch 1966 - 1997 bola redaktorkou Nového slova, v súčasnosti pracuje v Pravde, kde sa špecializuje na rozhovory s umelcami. Publikuje aj časopisecky - tento rok jej vychádzala na pokračovanie v týždenníku Slovenka próza Z denníka zrelej ženy. Knižne vydala: Dialógy v ateliéroch (1975, 1978), Fúkni do púpavy (1978), Dom pod morušou (1980, aj televízna inscenácia - r. M. Gogálová), Dievčence (1984), Núdzové priznanie (1988), Kankán nad Kremľom (1994).

Na predvianočnom knižnom trhu sa v týchto dňoch objavila najnovšia próza známej slovenskej spisovateľky a publicistky Heleny Dvořákovej s názvom Nový dekameron, ktorú vydavateľsky pripravil Slovenský spisovateľ. Poviedky o tele a duši - ako znie podtitul knihy - ponúkajú rôzne príbehy, z rozličných úst i prostredí, v ktorých však vždy dominuje slovo láska...

m Dekameron pripomína Bocaccia - prívlastok nový však večné príbehy o láske posúva...

"...časovo, ale i geograficky, pretože Nový dekameron sa prevažne odohráva na Slovensku. Situáciu v oblasti vzťahov medzi mužom a ženou totiž poznám v tomto regióne najlepšie a myslím si, že je dosť originálna. Potvrdzujú to i názory cudziniek na slovenských mužov, ktoré tvrdia, že oproti ostatným sú v erotike veľmi temperamentní. Tiež som presvedčená, že v Bratislave žijú krásni ľudia, čo sa premieta aj do ich mentality. Telesná krása sa snúbi s fantáziou."

m Časový posun od Bocaccia zmenil aj prejavy lásky. Ako píšete v jednej poviedke, na konci storočia je odovzdávaná aj cez počítač. Nestráca sa tým atmosféra dýchajúca pôvabným sentimentom?

"Najnovším hitom je už láska cez mobil, ktorý sa v mojich poviedkach ešte nevyskytuje. Napriek tomu si myslím, že aj najdômyselnejšiu elektroniku, umožňujúcu virtuálne predstavy o erotike, prekoná ľudský dotyk, ktorý je nasýtený množstvom informácií. Obdivuhodná vynálezkyňa príroda tak vlastne predbehla elektroniku."

m Ako ste svoj ženský pohľad zosúlaďovali s mužským?

"Pri písaní som nemyslela na ženský pohľad. Pozerala som sa na muža ako na zaujímavý objekt, prejavujúci sa v rôznych erotických situáciách. Keďže pri erotike ide takmer vždy o dvojicu - snažila som sa o dvojjedinosť."

m V príbehoch je veľa introspekcií do vnútra hrdiniek, pri ktorých poodhaľujete ich tajomstvá, no zároveň ich ponechávate aj zahalené. Do akej miery dopovedávate tajomno?

"Patrím k typom, ktorých túžbou je pokúsiť sa povedať všetko, a pritom aj zachovať tajomno. Prirovnala by som to k stredovekým maľbám, ktoré sú zachované len vo fragmentoch. Zvyšok si musí človek dopovedať sám."

m V knihe cítiť prítomnosť vašej novinárskej praxe, z ktorej využívate publicistické postupy. Vytvorenie atmosféry často vytvárate krátkymi vetami a dialógmi. Reagujete tak na zrýchlené tempo súčasnej lásky?

"Samozrejme, rytmus súčasnej doby je oveľa rýchlejší a priznám sa, že bolo mojou ambíciou zakomponovať publicistiku do poviedok. Zároveň som proti tradičnému názoru, že publicistika je oproti literárnemu jazyku menejcenná. Prekonala obrovský vývoj a existuje mnoho novinárov, ktorí majú aj brilantný štýl."

m Z textu cítiť záujem o vizuálnu stránku. Niekedy sa zdá, akoby ste písali filmový scenár.

"Aj počas písania tejto knižky som si robila kresby. Vincent Šikula raz povedal, že na začiatku poviedky počuje melódiu - ja si to zase nakreslím. V prípade tohto vydavateľského zámeru sa to nehodilo, ale mám k Novému dekameronu perokresby, ktoré sú akýmisi, veľakrát humoristickými, poznámkami zo zápisníka."

m Je váš humor aj osobnou obranou pred stratou ilúzií agresívneho sveta?

"Ako dokazujú starodávne vianočné pohľadnice, ešte prednedávnom sa svet štylizoval do sentimentálnej podoby. Teraz, v čase predvianočnom, sa na to dobre pozerá, ale v skutočnosti to už tak nejde. Narastajúce reálne poznanie spôsobuje úbytok ilúzií - a vtedy je potrebný humor. Je to prirodzená ľudská reakcia, smäd po veciach, ktoré potešia dušu. Humor je vlastne vyššia forma smútku."

m Zo spôsobu písania mám pocit, ako keby sa vaše texty rodili ľahko. Alebo je to len vonkajší dojem?

"Aj keď sa to možno nezdá, je s tým dosť roboty. Predsa len sa pri písaní knihy vyhýbam novinárskemu stresu a vyberám si taký priestor, keď sa čas trochu zastaví. Po napísaní prvej verzie sa k textu vraciam a prerábam ho."

m Sú niektoré poviedky aj autobiografickou spoveďou?

"Pri autorskom odstupe nechávam priechod slobodným impulzom... Inak je všetko autentické, či už vypočuté, vypozorované, alebo aj zažité."

m Existujú slovenskí spisovatelia, ktorí vám konvenujú a vedia sa vcítiť do ženského sveta?

"Myslím si, že veľmi ďaleko sa dostal Rudo Sloboda, ktorý mi je svojím vyjadrovaním veľmi blízky. Páčia sa mi však aj Šikulove či Ballekove prózy. Vôbec si myslím, že pozornosť mužov k ženskej literatúre sa vyrovnáva. Už tu nie je taká priepasť, ako sa donedávna tradovalo."

m Je už Nový dekameron ukončený alebo vaše príbehy o láske budú pokračovať?

"Je to uzavreté. Pôvodný názov knihy bol Dekadentmeron, v ktorom som sledovala vyjadrenie, že sa láska v určitých smeroch zvulgarizovala. V rovine lásky i erotiky sa odohráva určitá dekadencia. Potom som dala názov Dekameron, lebo nakoniec poviedky nevyzneli až tak pesimisticky. Myslím si, že nebude koniec sveta ani lásky. Nakoniec, aj erotické filmy majú svoj liečivý účinok."

m Aj vaša kniha má terapeutický rozmer?

"Mohlo by ísť o sebapoznanie ľudstva, prieskum mentality a jeho priebežný výstup."

ĽUDO PETRÁNSKY ml.