nie je tvorca celkom neznámy, hrali sa tu napríklad jeho hry Prebuď sa, Katarína, Milujem Ňafra či Traja v polievke. Hoci si vraj Grgič (zomrel minulý rok) najviac cenil svoje historické hry, najväčší dopyt bol práve po jeho komediálnych dielach, ktoré málokedy šli pod štyristo repríz. Sú z rangu hier poskytujúcich divákom absolútny relax a jednoduchú zábavu. Taká je i komédia Jano-Jana, ktorej hrdinom je na ženu preoperovaný muž a jeho (jej) problémy s manželským súžitím. Ľubo Roman verí, že divákov budú až bruchá bolieť od smiechu. Preto si aj za protagonistov vybral hercov, ktorých meno sa len vysloví a ľudia sa už smejú. Ide o Jozefa Pročka, extrnavského herca spätého s tým najbláznivejším, čo súčasný slovenský humor ponúka a Ivana Vojteka, jeho exnovoscénového kolegu, ktorý už v minulosti pripravil s Ľubom Romanom niekoľko divadelných komédií. Roman považuje oboch za výrazné, no svojrázne osobnosti, hýriace nápadmi, ktorých tvorivosť je však treba správne ukočírovať a ustriehnuť, aby mu inscenácia neskĺzla nežiaducim smerom. Na Grgičovu hru vraj myslel niekoľko rokov, no nemal pre ňu vhodný priestor, predsa len pre kamenné divadlo sa takýto typ humoru nehodí. Teraz má však West a dvoch výrazných sólo komikov. Ponorkovú chorobu vraj pri skúškach nezažili, najväčším problémom bolo zohnať dámske topánky deviatky. (Nakoniec ich objavili u Vietnamcov.) Romanovým cieľom vraj je, aby sa ľudia na Janovi-Jane a jeho (jej) manželských problémoch hodinu dvadsať skvele zabávali a zabudli v divadle na všetky problémy.