"Všetky zásadné rozhodnutia a uznesenia vo vláde SR, v NR SR a v koaličnej rade budú prijímané po vzájomnej dohode všetkých koaličných partnerov. Pokiaľ nedôjde k dohode, ani jeden z partnerov nepredloží spornú vec na rokovanie príslušného orgánu, kým nezaujme k veci stanovisko koaličná rada...
Pri schvaľovaní programu zasadnutí NR SR a pri prijímaní vládou a poslancami predložených legislatívnych predlôh sa subjekty koalície zaväzujú, že urobia všetko pre to, aby návrhy vlády, vrátane vládnych stanovísk k poslaneckým návrhom zákonov získali podporu koaličných poslancov NR SR." (Koaličná dohoda medzi SDK, SDĽ, SMK a SOP)
Citované body koaličnej dohody porušili koaličné strany viackrát - a dokázali si to dokonca aj v médiách neraz vyčítať, či už išlo o obsadzovanie niektorých postov v štátnej správe (kauza VÚB, Slovenský pozemkový fond), predkladanie zákonov v rozpore s dohodami v koaličnej rade (ústavný zákon o priamej voľbe prezidenta - vláda prijala stanovisko, ktoré stálo vo významnom rozpore s návrhom zákona, schváleným v koaličnej rade, ktorý sa navyše dostal v NR SR do druhého čítania a mal podporu koaličných poslancov).
Samostatnou otázkou sa stalo hlasovanie predsedu KDH a neskôr 30 poslancov SDK v tzv. cirkevných otázkach - podcenenie celej otázky, či už vedomé alebo podvedomé, v čase možnej nápravy, t. j. počas rokovania o programových tézach či neskôr počas parlamentnej rozpravy, viedlo k zatiaľ najvýraznejšiemu napätiu vnútri koalície. Zmienky o možnom odídení predsedu KDH z vlády zásluhou poslaneckých klubov SDĽ a SOP naznačili, že hoci súčasný pokoj zbraní svedčí o momentálnom víťazstve rozumu nad vášňami, napätie vnútri koalície tlie.
"Zmluvné strany sa zaväzujú do týždňa od podpisu koaličnej zmluvy rokovať o spôsobe voľby prezidenta republiky... a podporia spoločného kandidáta vládnej koalície R. Schustera." (Koaličná dohoda...)
Ústupok predsedu SDK M. Dzurindu pred tlakom SOP je ďalším možným ohniskom. Je zjavné, že časť SDK (predovšetkým kresťanskodemokratická platforma, už ani nehovoriac o KDH) nebude ochotná podporiť kandidatúru predsedu SOP Schustera a bude hľadať spôsob, ako uľahčiť cestu do Prezidentského paláca inému kandidátovi. Keďže v konečnom dôsledku o hlave štátu rozhodnú občania, na prípadné víťazstvo iného kandidáta skôr doplatí SOP ako celá vládna koalícia.
"Koaličná zmluva zaniká pred dohodnutou dobou účinnosti zmluvy tiež v prípadoch, ak dôjde k zániku alebo k takým zmenám subjektov, ktoré túto koalíciu vytvárajú, a ktoré znamenajú zásadnú zmenu pomeru síl v NR SR." (Koaličná dohoda...)
Momentálne nedorozumenia vnútri kresťanskodemokratickej platformy o budúcom usporiadaní SDK sú najdeštruktívnejšou alternatívou budúceho vývoja SDK, a teda aj celej vládnej koalície. Riešenia sú v podstate dve - zachovanie SDK v podobe terajšieho subjektu viac-menej samostatne rozhodujúceho, kde je možný Šimkov variant únie, alebo návrat poslancov do pôvodných materských strán a s odvodenou legitimitou práve z nich a nie z volieb, čo presadzuje Mikloškovo krídlo. Ak nedôjde k dohode oboch skupín, nedá sa vylúčiť ani zánik SDK či rozpad KDH, t. j. ani jeden variant nie je z hľadiska povolebného Slovenska dobrý.
Navyše od spôsobu usporiadania vzťahov vnútri SDK budú závisieť aj vzťahy vnútri celej vládnej koalície - a vyjadrenie Ľ. Fogaša o možných ambíciách obsadiť kreslo premiéra práve ľavicovými demokratmi neveští ani v budúcnosti nič dobré.
Z aspektu budúceho vývoja sa ako negatívny signál zdá príklon V. Palka a F. Mikloška k iniciatíve mladých "KDH - Ľudová strana", ktorá až pozitívnym ohlasom ich starších druhov získava na razancii. Takto orientovaná kresťanskodemokratická strana totiž vylučuje oslovovanie progresívnej mestskej strednej vrstvy, ktorá de facto vyhrala voľby a je nevyhnutným predpokladom modernizácie a europeizácie Slovenska. Na rozdiel napríklad od fenoménov silného vodcu, tradícií a vidieckeho obyvateľstva, o ktoré sa chce oprieť tento prúd (a zmienka o Slovenskej ľudovej strane z prvej republiky by mala vyvolať zvýšenú pozornosť). Je veľmi otázne, či by takáto orientácia vyhovovala Dzurindovi a jeho partnerom, už ani nehovoriac o voličskej základni SDK (viac o nej vypovedajú napríklad tabuľky na tejto strane), ktorú zrejme netreba podceňovať. RÓBERT KOTIAN
