VINCENT ŠIKULA, spisovateľ: "Milana Rúfusa som považoval takmer za svojho vrstovníka. Tvoril akýsi most medzi svojou a našou generáciou. Keď mu vyšla prvá knižka, vedel som ju takmer naspamäť - treba dnes pripomenúť, že vyšla v takom čase, keď začínajúci autori, ako bol on, vychádzali neľahko. Bol som rád, keď sa mi s ním podarilo spriateliť. Krátky čas sme spolupracovali v časopise Romboid. Mal som od neho i postieľku, v ktorej vyrástla jeho dcéra Zuzanka i moje deti... Rúfus už svojou prvou knižkou vrátil poéziu tam, kde poézia má byť, a nie, kde ju niekto chce mať. A tomu zostal po celý život verný. Každá jeho knižka je vážnym a vyčíreným posolstvom."
ŠTEFAN BUČKO, herec a recitátor: "Jeho verše tvoria podstatnú časť môjho básnického repertoáru. Prečo práve Rúfus? Patrí medzi tých najkvalitnejších básnikov, čo máme vôbec v celých literárnych dejinách. Je to pre mňa básnik-prorok, ktorý má veľmi dobré vízie, veľmi hlbokú morálku, a tak ako podobní básnici jeho zamerania objavuje človeka v celom jeho marazme, v bahne. Ale to, že pozná tento marazmus, to bahno, mu nie je dôvodom na zatratenie človeka, ale naopak, nádejou na jeho záchranu. Preto týchto básnikov nielen rád čítam, ale aj rád interpretujem."
Doc. Ing. VILIAM GRUSKA, dramaturg a scénograf: "Nič tak nechýba dnešku ako duchaplnosť, múdrosť, a tie sú v poézii Milana Rúfusa. Je pozoruhodné, že v jeho tvorbe aj ľudia z prostredia fyziky, matematiky, informatiky nachádzajú viac a iné ako ľudia orientovaní na humanitné odbory. Tie metafory i skratky čo ponúka, si títo ľudia interpretujú po svojom."
PETER JANKŮ, študent VŠMU a folkový spevák: "Keď som na recitátorskej súťaži Hviezdoslavov Kubín pôsobil ako hudobník, tak každoročne tam vznikla pesnička, ktorej textovým podkladom bol niektorý z interpretovaných autorov. Raz to bol práve pán Rúfus, ktorý je vždy veľmi obľúbený a recitovaný, a tak v roku 1994 vznikla pieseň Modlitbičky, v ktorej som si však dovolil spojiť verše z dvoch básní - Modlitba za rodičov a Básnik sa modlí za deti. Práve Modlitbičky nesú v sebe hudobný moment, ktorý len treba vybrať z tých veršov, melódia je v nich akoby zakódovaná, sama sa človeku kladie bez toho, aby sa museli tvoriť nejaké konštrukcie. S Rúfusovou poéziou sa často stretávam ako porotca aj na ďalších súťažiach v prednese, je to skutočne autor veľmi frekventovaný. Aj na mnohých vystúpeniach pre deti sa presviedčam, že práve jeho poznajú ako jedného z prvých autorov." (ba)